Ale po zápase sú z nich opäť priatelia.
Z Tomáša Ziga a Jána Brejčáka možno už kamaráti nikdy nebudú. V záverečnej tretine medzi oboma hráčmi odznelo niečo, čo medzi slušných ľudí nepatrí. A na čo sú aj pravidlá prikrátke, lebo adekvátne prísny trest neexistuje.
Útočník Slovana prišiel pred dva a pol rokom o najbližšieho človeka. Spôsobom, ktorý so sebou nesie nekonečnú bolesť blízkeho okolia. Žiaľ, Tomáš Zigo sa jej už nezbaví do konca života.
Banská Bystrica v nedeľu síce na ľade Slovana vyhrala, ale jej obranca po fatálnom zlyhaní prehral.
Pripomínať zranenej osobe jej veľký žiaľ je chrapúnstvo. Neospravedlnia ho ani emócie posledných minút vybičovaného zápasu. Ani priestor ľadovej plochy, ktorý toho znesie veľa. Sú veci, ktoré by z úst utiecť jednoducho nemali.
Nikdy!
Brejčák sa už za neuvážené slová stihol ospravedlniť. Chce tak urobiť aj osobne. Zoči-voči Zigovi povedať tú najzákladnejšiu vec – prepáč. Aby po treste do konca zápasu nenasledoval ďalší – do konca života. Nikoho však neprekvapí, ak sa tak stane.
Povedané sa vrátiť nedá – nech je teda táto kauza aspoň ponaučením pre ostatných. Grobianstvo – hoci aj nevedomé – sa netoleruje. Ani na ľade.