Takmer všetko bolo tak, ako malo byť. Až na ten nešťastný výsledok…
Česi nás zasa raz dobehli. Naposledy sme ich v prípravnom zápase zdolali. Boli sme úspešnejší, aj keď išlo pred deviatimi rokmi o kvalifikačné body. Vo svetovom rebríčku sa držíme o dvadsať priečok vyššie. A nedávno náš najbližší sused schytal v Rusku historickú nakladačku. Ale na ihrisku nič z toho nebolo cítiť.
Česi vyhodili trénera a poučili sa z krízového vývoja. Neboli futbalovo jasne lepší, po prestávke aspoň štvrťhodinu nevedeli, kde je sever, ale zvládli zlomové momenty zápasu. Najmä v prvom polčase vedeli, čo chcú hrať a aj to hrali. Na zápas boli lepšie pripravení i koncentrovaní.
Kozákovi zverenci po prehre na Ukrajine vedeli, koľko bije. Museli vyhrať. Napriek tomu prvý polčas trestuhodne prespali. Takto sa „o všetko“ nehrá. V záverečnej štvrťhodine, keď prehrávali 1:2 a nemali už na čo čakať, nedokázali sa zmobilizovať na lepší finiš.
Momentálne idú z kopca. Z uplynulých piatich zápasov vyhrali jediný – s treťo a štvrtoligistami z Dánska. A z posledných piatich stretnutí o kvalifikačné body majú tiež iba jednu výhru – doma s Maltou. V tíme drieme väčší potenciál. Ale potrebuje účinnú resuscitáciu.
Pohár národov im asi neotvorí cestu na najbližší šampionát. Ale nejde len o túto šancu. Pred štartom novej súťaže verili, že by sa mohli posunúť z druhej divízie medzi európsku smotánku a hrať ešte atraktívnejšie zápasy. Teraz im hrozí, že padnú o poschodie nižšie.
Ešte môžu síce skupinu aj vyhrať, ale na obrátke majú bližšie k poslednému miestu a vypadnutiu.