Polovica reprezentantov preteky nedokončila, druhá polovica sa ocitla na chvoste pelotónu. Ani na minulých šampionátoch síce väčšina Slovákov nežiarila, ale cyklistika sa mohla pochváliť niečím výnimočným.
Jej reprezentanti šesť rokov po sebe vydolovali vždy zlato. Najprv sa stal tri razy po sebe majstrom sveta v tímovej časovke Peter Velits a potom tri razy triumfoval na šampionáte Peter Sagan.
Zlatý lesk medailí bol vždy silnejší ako sklamania a zlyhania iných.
V Innsbrucku Sagan nemal na ďalší zázrak a nehodil ostatným záchranný pás. O to vypuklejšie sa prejavili mizerné výsledky najpočetnejšej výpravy.
Šampión pobláznil Slovensko, nadchol malých i veľkých, ktorí si kúpili bicykle, alebo povyťahovali staré z pivníc. Veľa detí by chcelo byť ako on, o čom by mohol hovoriť aj Peter Zánický, bývalý Saganov tréner a teraz organizátor úspešnej Tour Petra Sagana.
Žilinský rodák je na svetovej scéne pomaly desaťročie, ale v slovenskej vrcholovej cyklistike sa to zatiaľ neprejavilo. Chýba širšia základňa a aj kvalita jazdcov, ktorí by mohli reprezentovať.
Sagan sa môže aj roztrhať a tlačiť rodákov svojimi bodmi v rebríčku stále vyššie. Pred dvoma rokmi mali v pretekoch elity tri miestenky, vlani v Bergene šesť a v Innsbrucku sedem. Tréner Valach sa však posťažoval, že chýba kvalita, ktorou by dôstojne obsadil pribúdajúce fleky.
Sagan nie je slovenská cyklistika a slovenská cyklistika nie je len Sagan, hoci to teraz tak zavše vyzerá. Majster nebude jazdiť a vyhrávať večne. Až keď sa nebude dať za neho už skryť, ukáže sa, aký silný je cyklistický pelotón.