Tak ako Slováci, keď otvárali v Kyjeve kvalifikáciu ME 2016. Na lavičke sedel tréner Kozák a na ihrisku boli siedmi hráči, ktorí nastúpili aj v nedeľu v Ľvove. A to pred štyrmi rokmi ešte chýbal kapitán Škrtel, tradične stabilný hráč Kozákovho výberu, ktorý bol zranený a odpykával si aj trest.
Slovákom sa ešte nezosypali základy ich úspešného mužstva, čo by mohol byť ich tromf. Skúsenosť, zohratosť, kompaktnosť sú dôležité piliere každého tímu.
V Ľvove nenadviazali na senzačný štart 2014. Miesto 0:1 bolo 1:0. Ale iný bol aj výkon.
Pred štyrmi rokmi ukázali odvážnejšiu hru, boli nebezpečnejší a gól do ukrajinskej siete nepadol z neba, ale bol výsledkom ich aktívnej hry, ktorou súpera zaskočili. Slovenský futbal prežíval vzápätí asi najväčšiu eufóriu vo svojej novodobej histórii a vychutnal si zlatú jeseň.
Tá, ktorá sa len začína, nemusí byť ešte stratená. Ale mužstvo potrebuje v novej súťaži tri víťazstvá za sebou, čo nie je nikdy maličkosť.
Kozák pred štyrmi rokmi pozoruhodne nakopol mužstvo. Teraz by už zasa potrebovalo poriadne dotankovať. Zahnať uspokojenie a zažiť reštart, aký zvládol Kozák po svojom nástupe. Nech už dopadne súčasná futbalová jeseň tak či onak, na jar bude mužstvo kráčať po hlavnej ceste k ME 2020. Čaká ho zrýchlená kvalifikácia. V nej súperov zatiaľ nepoznáme, ale podobný výkon ako v Ľvove na úspech stačiť nebude.