So zvláštnym vyhlásením prišiel rodák z Belehradu len zopár minút po tom, čo Spartak nezvládol semifinálovú odvetu so Slovanom Bratislava. A sen o finálovej bitke na vlastnom štadióne sa mu rozplynul.
Deň pred zápasom však hovoril El Maestro v inom tóne. „Hráme semifinále pohára, navyše doma. Budeme veľmi motivovaní,“ burcoval s odhodlaním.
Motivovaní? Na zápas v nezaujímavej, malej a nedôležitej súťaži?
So Srbom zrejme po prehratom stretnutí lomcovali emócie. Nechal sa nimi uniesť. Možno len chcel na seba upriamiť pozornosť. A možno chcel novinárov, fanúšikov či súpera iba pobaviť. A možno…všetko myslel vážne. Od prvého slova, po záverečnú bodku.
Ktovie, aké slová by vychádzali z El Maestrových úst v prípade, že by v rukách držal finálovú miestenku. Možno by ju fanúšikom s revom a zaťatými päsťami ukazoval priamo zo strechy domácej striedačky – tak, ako po nej skákal po ligovom víťazstve nad Slovanom.
Mimochodom, mimoriadne dôležitom, zaujímavom a veľkom.
Nie je to po prvý raz, čo El Maestrove ústa pritiahli uši futbalovej verejnosti. Pred začiatkom jarnej časti odkazoval do Žiliny i Bratislavy jednoznačné: My na titul nemyslíme, favoritom ste vy. Pre pripomenutie: pred obomi konkurentmi mal trnavský líder v tom čase veľmi solídny 9-bodový náskok.
Možno šlo o tradičnú psychologickú vojnu – zvaliť všetku ťarchu zodpovednosti a tlaku na plecia súpera. A možno sa len prejavil strach. Z toho, že čosi veľké je na dosah. A vtedy sa predsa hodí akákoľvek výhovorka – najmä v prípade neúspechu.
Toho sa dočkal El Maestro v stredu večer. Hoci len v pohári, ktorý je nedôležitý, nezaujímavý a malý. Tak, ako tréner Trnavy. Zatial totiž nič nevyhral…