Rozhodcovská komisia oznámila, že „mimo súboja o loptu kopol súpera riskantným spôsobom“ a za to mala byť udelená vraj len žltá karta. Prinajmenej sporný výklad.
Ale o tom, potom. Je tu iný problém. Na základe názoru komisie sa „účinky červenej karty rušia“. Možno je to len hlúpa kompenzácia, že rozhodca mal už skôr nariadiť pokutový kop za faul na Čavriča alebo že Čavriča predtým, ako stratil nervy, provokoval beztrestne Čanturišvili.
Disciplinárka posudzovala tento prípad, akoby slovanista dostal v zápase len žltú kartu.
Vo futbale platí, že rozhodnutia na ihrisku sa po skončení zápasu nemenia. Hoci v histórii najpopulárnejšej hry sa už udiali všelijaké harakiri. Aj na najvyšších fórach. Aj vo vážnych zápasoch. Aj po do neba volajúcich kiksoch.
Góly sa neodvolávali, hoci záznam jasne potvrdil, že nemali platiť. Nerušili sa karty ani nemenili ich farby, hoci hráči ich nemali vidieť. V pravidlách futbalu sa vraví, že „rozhodnutia rozhodcu sú konečné“.
Toto zaváňa nebezpečným precedensom. Nemá to nič spoločné s nedotknuteľnosťou arbitrov. Komisia im môže napariť exemplárny trest, nenominovať ich na zápasy alebo im navždy zobrať píšťalku, pokiaľ niečo spáchali.
V jej kompetencii je starať sa o ich výber, vzdelávanie, školiť, usmerňovať a kontrolovať ich, aby boli pripravení viesť zápasy bez fatálnych omylov a v duchu fair play. Ak sa jej to nedarí, je to jej vizitka. Práve toto je parketa, na ktorej by mala robiť viac ako doteraz.