Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Motorky zbožňujem. Ale rodinu mám radšej

Účastníci Dakaru sú tvrdí chlapi. Motorkári zrejme ešte o niečo viac, keďže ich kategória je na púštnom dobrodružstve tradične najrizikovejšia.

19.01.2020 16:39 , aktualizované: 21:21
Erik Vlčák, Štefan Svitko, Zlatko Novosad Foto: ,
Manažér tímu Erik Vlčák, motocyklista Štefan Svitko a mechanik Zlatko Novosad po návrate z Rely Dakar.
debata

Smrť kolegu Paula Goncalvesa, ktorý zahynul minulý týždeň počas siedmej etapy, otriasla aj Štefanom Svitkom (37). Obzvlášť preto, že slovenský motocyklista bol priamym účastníkom tragédie, keď pomáhal pri – žiaľ neúspešnom – oživovaní skúseného Portugalčana.

„Je niečo iné o smrti na Dakare čítať ako ju priamo zažiť. Hlavou sa mi vírili rôzne myšlienky,“ priznal Svitko pre slovenské médiá po návrate z najnáročnejšej rely sveta. Na Dakare 2020 v Saudskej Arábii obsadil konečné 11. miesto, čo je jeho najlepšie umiestnenie za posledné štyri roky.

Ako hodnotíte svoj jedenásty kariérny Dakar?

Konečné umiestnenie mohlo byť aj lepšie, ale v prvom rade som spokojný, že som prišiel do cieľa. Posledné dva ročníky som nedokončil, rok predtým som bol až v tretej desiatke. Jedenásta priečka je dobré umiestnenie aj pre to, že predo mnou skončili len fabrickí jazdci z veľkých tímov.

VIDEO: Štefan Svitko má za sebou najťažšiu Rely Dakar:

Video

Na víťaza ste stratili viac ako dve hodiny. Nie je to až príliš veľký rozdiel?

Bol to veľmi rýchly Dakar. Mal som dostatok natrénované, po fyzickej stránke som sa cítil výborne. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na nový terén. Predsa len, u nás púšte a pieskové duny nemáme. Súperi z veľkých tímov absolvovali v príprave množstvo kilometrov v podobných podmienkach, ja som jazdil doma na Záhorí či Orave. To sa nedá porovnávať. Ale som zdravý a hádam šancu dostanem aj o rok.

Pred vami boli v poradí len dvaja Európania, ostatní jazdci pochádzajú z amerického kontinentu. Ovplyvňuje kvalitu tréningu aj jeho lokácia?

Samozrejme. Juhoameričania a jazdci z USA majú púšte rovno pod nosom. Majú možnosť trénovať na piesku takmer neustále. S odstupom času beriem svoje druhé miesto z roku 2016 ako veľký úspech.

Robil vám väčší problém kamenistý alebo piesočnatý terén?

Prvé tri etapy sa išli po kameňoch a boli veľmi náročné aj navigačne. Nebezpečie číhalo na každom metri, keďže sa veľa išlo po riečištiach, ktoré boli málo viditeľné. Ani potom to nebola zábava. Niektoré úseky boli skvelé – čistý piesok, dlhé pláne, krásna príroda. Ale potom prišli nevyspytateľné duny a tam sa dalo ľahko spadnúť.

Kvitovali ste presun Dakaru z Južnej Ameriky do Saudskej Arábie?

Malo to svoje pozitíva i negatíva. Tento rok boli preteky bližšie, nemuseli sme toľko cestovať, aj celá logistika bola jednoduchšia. Zaskočilo nás počasie, predsa len v Južnej Amerike boli konštantnejšie teploty. V Arábii bolo cez deň dvadsať stupňov, ale v noci a nadránom sa teplota blížila k nule.

Ako hodnotíte novinku vydávať roadbooky (plány etapy, pozn.) tesne pred začiatkom etapy?

Nemal som s tým problém, mne to vyhovovalo. Číslice a súradnice boli zobrazené prehľadnejšie a farebnejšie. Etapu sme nemuseli riešiť večer, ako tomu bolo v predchádzajúcich ročníkoch, a tak sme mali viac času na oddych.

Existuje možnosť, že tragická udalosť, ktorej ste boli priamym účastníkom, ovplyvní vašu ďalšiu kariéru?

Človek prehodnotí svoje priority. Smrť na Dakare nekosila prvýkrát, ale je rozdiel o tom čítať a zažiť to na vlastnej koži. Je iné dopočuť sa, že zomrel ten a ten, ako keď zranenému dávate masáž srdca.

Štefan Svitko (žlto-čierna kombinéza) stojí... Foto: SITA/AP, Bernat Armangue
Paulo Goncalves Štefan Svitko (žlto-čierna kombinéza) stojí vedľa mŕtveho kolegu Paula Goncalvesa.

Cítili ste, že v druhej polovici pretekov ste išli opatrnejšie? Prepadol vás v určitých momentoch strach?

Zrejme som išiel pomalšie a s väčším rešpektom. Ale strach na Dakare som mal vždy. Myslím, že každý jazdec sa v určitom zmysle bojí. Ak idete na motorke rýchlosťou stopäťdesiat kilometrov za hodinu, tak stačí malá nerovnosť a nekontrolovateľne padáte na zem. Teraz si oddýchnem a potom pouvažujem čo a ako ďalej. Motorky mám rád, ale svoju rodinu mám radšej. Je rozdiel jazdiť doma enduro či motokros, kde sa ide štyridsiatkou, a Dakar, kde dosahujete maximálku stosedemdesiat kilometrov za hodinu.

Prekvapilo vás celkové víťazstvo Američana Rickyho Brabeca?

Vôbec nie. Už vlani bol k tomu blízko, ale zradila ho motorka. Tento rok jazdil výborne. Ostatní favoriti padali, v cieli mali rôzne problémy. Ricky bol po celý čas v pohode. Hoci ja som jazdec KTM a on má Hondu, výhru som prial. Zaslúžil si ju. Triumfoval s veľkým náskokom a som presvedčený, že v budúcnosti o ňom ešte budeme veľa počuť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Štefan Svitko #Rely Dakar 2020