Pre zranenie ramena z 10. etapy ju nedokončil. Na 41. ročník slávnej rely (6 až 17. januára v Peru) sa veľmi teší. Nesmierne sa mu totiž pozdáva nový model KTM-ky.
Ľahšia, rýchlejšia a lepšie ovládateľná
„Motorka je sto rokov popredu. Parádna. Cítim sa na nej výborne. Trochu som si ju otestoval, aj keď niektoré detaily ešte stále riešime. Nový model je kratší, rýchlejší, výkonnejší a šikovnejší,“ vysvetľuje 36-ročný Žaškovčan. Nový stroj je podľa neho zhruba o desať kilogramov ľahší a vďaka tomu sa lepšie ovláda.
Mechanik Zlatko Novosád sa zatiaľ nestihol s novučičkou motorkou zoznámiť tak dopodrobna, ako poznal jej predchodkyňu. „Pri novinkách zväčša býva viac roboty, keďže nie sú natoľko odskúšané, no verím, že tentoraz to tak nebude. Budeme sa učiť za pochodu. Všetci sme zvedaví, či bude motorka rovnako spoľahlivá ako predošlé verzie. Predpokladáme však, že KTM si nedovolí podceniť výdrž ani kvalitu,“ naznačuje.
I keď ide o najnovší model od KTM, fabrickí jazdci majú tradične o čosi lepšie vybavené motorky. „Fabrika skrátka musí byť popredu. Neviem, čo majú tentoraz nové, ale iste testujú iné spojky, brzdy a ďalšie detaily. Pre nás je najdôležitejšie, že Števo sa na nej cíti pohodlne,“ doplní Novosád.
Vďaka deťom je citlivejší
Nový ročník Dakaru bude mať netradične len desať etáp, čo je spôsobené aj faktom, že sa bude jazdiť len v jednej krajine – v Peru.
„Etáp je menej, ale budú o to ťažšie. Za deväť rokov som nazbieral dosť skúseností, aby som vedel, aký bude terén. Viac piesku mi vyhovuje, mám ho radšej, ale Peru je i tak zradné. Dôležité je vyhýbať sa pádom. Naposledy som v druhej etape nevidel dunu, zoskočil z nej a natrhol si väzivá v kolene. To bol zlomový bod pretekov,“ priznáva Svitko. V desiatej etape si zranil aj rameno a musel predčasne skončiť.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
To, že z itineráru vypadla Bolívia, ho vyslovene teší. „Vysoká nadmorská výška mi neprekážala. No každý deň tam pršalo, do toho zima, blato a veľa roboty s motorkou. Bolo to veľké utrpenie,“ prezrádza.
Pochvaľuje si, že od návratu z Južnej Ameriky sa mu vyhýbali zranenia. Mohol veľa jazdiť a pracovať na kondičke.
„Snažil som sa jazdiť trikrát týždenne, chodil som trénovať do Maďarska na pieskové motokrosové trate. Keď teraz naložíme motorku a autá na trajekt, budem sa už venovať len kondičnej príprave a rodine. Ako mám malé deti, som čoraz citlivejší. Som rád, že aj na Silvestra budem teraz po deviatich rokoch konečne doma. Samozrejme, nič nebudeme preháňať. maximálne si o polnoci pripijeme,“ hovorí.
O celkovom triumfe či umiestnení v prvej trojke príliš hovoriť nechce, hoci vnútorne má tie najvyššie ambície. Uvedomuje si však obrovskú konkurenciu a oveľa väčšie finančné možnosti súperov.
„Raz som bol druhý, dvakrát piaty… Konkurencia však nespí a adeptov na prvenstvo je veľa. Po druhej priečke sa mi málila priebežná siedma pozícia, začal som riskovať a padol som… Aj skončiť do desiateho miesta je úspech,“ vysvetľuje.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom.