Foto: TASR, Pavel Neubauer
V pondelok uplynulo 20 rokov od momentu, keď basketbalistky Ružomberka ovládli prestížnu Euroligu. Titul, ktorý vybojovali v domácich podmienkach ikonickej haly Koniareň, bol o to cennejší, že ním nadviazali na prekvapujúci triumf z roku 1999.
„Za euroligovými úspechmi a ďalšími kvalitnými výsledkami stáli najmä slovenské hráčky. V družstve sme mali len dve legionárky. Výchova odchovankýň a zázemie pre náš šport boli vtedy na inej úrovni,“ spomína vtedajšia kapitánka ružomberského družstva Iveta Bieliková.
Kľúčová trojka
Družstvo vedené legendárnou trénerkou Natáliou Hejkovou uznával v poslednej dekáde 20. storočia celý kontinent. V Eurolige získalo dva bronzy (1996, 1997), o dva roky súťaž premiérovo aj vyhralo.
V sezóne 1999/2000 pokračovali Ružomberčanky v nasadenom tempe. Po druhom mieste v základnej skupine sa opäť prebojovali do play off. Vo štvrťfinále vyradili francúzsky Valenciennes a v semifinále záverečného turnaja Final Four aj Brno.
Foto: Ján Luky
Vo finále, ktoré sledovala vypredaná Koniareň v hľadisku aj s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom, nastúpili proti tradičnému rivalovi z Bourges.
„Cítili sme veľkú zodpovednosť i určitý tlak. Obhajoba je vždy náročnejšia v porovnaní s tým, ako keď prekvapíte a nikto s vami predtým nepočíta. Hrali sme doma, nechceli sme sklamať vedenie klubu ani našich skvelých fanúšikov,“ opisuje Bieliková pocity pred zápasom.
Od začiatku to bola veľká dráma. Prvý polčas vyhral tesne slovenský majster, po zmene strán sa dostali do vedenia Francúzky.
„Bourges bol náš dlhoročný rival, s ktorým sme súperili o najvyššie priečky. Finále bolo o to ťažšie, že obe družstvá sa veľmi dobre poznali a nemali sa v čom prekvapiť. Rozhodli maličkosti a detaily,“ vraví bývalá skvelá rozohrávačka.
V závere riadneho hracieho času zobrala zodpovednosť na svoje plecia a presným trojkovým pokusom 16 sekúnd pred klaksónom poslala duel do predĺženia.
„Bolo niekoľko zápasov, keď som predtým rozhodla o víťazstve. Moja presná trojka vtedy znamenala vyrovnanie a šancu pre nás rozhodnúť v predĺžení. Nebolo to však len o mojej strele. Basketbal je tímový šport a vždy je kľúčový výkon družstva,“ zdôrazňuje Bieliková.
Napokon rozhodlo až druhé predĺženie. V oboch nadstavených päťminútovkách žiarila Natália Sviščevová. Moldavská reprezentantka zakončila duel s 27 bodmi na konte.
„Nataša bola fenomenálna hráčka. Počas dvoch zápasov na záverečnom turnaji neminula ani jeden trestný hod. Aj v závere finále ukázala pevné nervy,“ spomína Bieliková.
Jahňa na Malinom Brde
Podľa vicemajsterky Európy z roku 1997 rozhodla v závere vyčerpávajúceho zápasu lepšia fyzická pripravenosť jej družstva.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
„Boli sme známe tým, že sme mali veľmi dobrú kondíciu. Vždy sme boli veľmi dobre pripravené na sezónu. Keď ostatným družstvám dochádzali sily, vedeli sme zabrať a prepnúť na vyšší výkonnostný stupeň. Tak bolo aj vo finále,“ vraví.
Druhý euroligový titul oslávili s odstupom času na tradičnom mieste.
„Po finále sme mali spoločnú večeru s fanúšikmi. Žiadne bujaré oslavy sa nekonali. Našou tradíciou bolo, že vždy po sezóne sme sa vybrali na Malinô Brdo. Opekali sme jahniatko, pripomenuli si úspechy,“ spomína.
Úspechy Ruže neboli dielom náhody. Bieliková spomína na roky tvrdej práce a systematickej prípravy.
„Zdobilo nás to, čo dnes na Slovensku chýba – postupná práca. Systém, v ktorom žijete, trénujete, idete podľa plánu. Nesmiem zabudnúť ani na ľudí, ktorí stáli po našom boku a pomohli nám dostať sa na vrchol. Verím, že klubový šport na Slovensku ožije a podobné úspechy sa zopakujú,“ želá si.