Trápi ich nedostatok sponzorov, slabá podpora od miest či samospráv, ako aj nezáujem miléniovej generácie o aktívny pohyb.
Smutným príkladom je ženský basketbal. Na MS 1994 obsadili Slovenky piate miesto ako najlepšie európske družstvo. Ružomberok a Košice ešte nedávno patrili medzi špičkové kluby na kontinente, ktoré bojovali o popredné priečky.
Súčasný stav? Ženy sa neprebojovali na ME, mládežnícke výbery sa potácajú na turnajoch nižších kategórií a extraliga už vôbec nie je extra.
Spojené nádoby
Reprezentácia je obrazom aktuálnej situácie v ligovom basketbale. Minulý týždeň vyžrebovali novú sezónu extraligy, ktorá bude mať historicky najnižší počet účastníkov. Iba šesť. Do ligy sa neprihlásili Nitra a Poprad. Ak si myslíte, že je zle, tak vedzte, že môže byť ešte horšie.
Existuje totiž možnosť, že klubov bude ešte menej. Problémy s halou hlásia v Košiciach. Pätnásťnásobný majster krajiny Good Angels ukončil vlani svoju pôsobnosť a v extralige ho nahradil juniorský tím Young Angels. Podpora od kompetentných je však naďalej nedostatočná.
„Čakáme na odpoveď od vedenia mesta. Magistrát rozhodne, či má extraliga v Košiciach miesto alebo nie. Stále existuje možnosť, že naše družstvo nebude hrať v najvyššej súťaži,“ vraví generálny manažér košického klubu Daniel Jendrichovský.
Jeden z najúspešnejších funkcionárov je vokálnym kritikom pomerov v slovenskom športe. Najmä pre kontroverzný Zákon o športe zrušil Good Angels a dal väčší priestor mladším hráčkam z akadémie.
„Úpadok sa týka viacerých športov, výnimkou je len futbal a hokej. Všetky ostatné športy sa boria s tým, že kombinácia podpory štátu, samospráv a Zákona o športe je viac menej pre profesionálny šport u nás – okrem spomenutých dvoch odvetví – nemožná. Dá sa očakávať, že väčšina kolektívnych športov prejde do amatérskeho štatútu, respektíve zanikne. Pretože spoločenská objednávka na tieto športy neexistuje,“ reaguje Jendrichovský.
Už teraz je jasné, že ak niekto nezačne ratovať šport a nepodá pomocnú ruku klubom, tak sa stratí význam výchovy mládeže.
„Už sa to pomaly deje. V Nitre nemajú extraligu, ani v Poprade. Motivácia detí – vyrovnať sa idolom či mať nejaký vzor – padá. Tým pádom mizne aj chuť trénovať, pretože začínajúci športovci nevidia svoje vzory,“ zdôrazňuje Jendrichovský.
Niektorí namietajú, že šport by nemal vyskakovať, keďže napríklad školstvo a zdravotníctvo sú na tom horšie. Skúsený funkcionár však nesúhlasí.
„Sú to spojené nádoby. Šport je súčasťou školstva a zdravotníctva. Všetky tieto tri oblasti sú na Slovensku poddimenzované. Ak nebude šport, zo zdravotníctva sa stane ešte vypuklejší problém. Deti nielenže nešportujú, ale častým používaním elektronických zariadení hlúpnu a to sa prejaví aj na ekonomike. Ak štát nezačne riešiť túto trojicu tém komplexne, tak sa nikam nepohneme,“ tvrdí Jendrichovský a jedným dychom dodáva:
„Mrzí ma, že väčšina ľudí vníma šport cez médiá. Dozvedia sa len to, aké milióny zarábajú Sagan či Cibulková a za aké sumy prestúpili futbalisti tam a tam. Avšak to je len špička ľadovca niekde na svete. U nás reálny šport zomiera zdola.“
Vzdelanie zadarmo
Zmeny v politickom systéme, meniaca sa spoločnosť. Ľudia viac pracujú, menej sa venujú deťom a ešte menej športujú. Faktory zmenšujúceho sa počtu mladých športovcov sú rôzne.
„Po revolúcii sme premenili našu krajinu na kapitalistický systém. Máme voľný trh, pracujeme ako diví, ekonomika i životná úroveň stúpajú. Avšak telovýchovný systém, ktorý tu bol pred revolúciou a ktorý po nás prebrali najvyspelejšie európske krajiny, u nás takmer vymizol,“ vraví bývalý manažér ženskej i mužskej basketbalovej reprezentácie Roman Adamčík.
Na nevýrazných výsledkoch mládežníckych výberov sa podľa neho podpisuje viacero vecí. Rodičia, ktorí dostatočne nemotivujú svoje deti, mladí športovci, ktorým chýba snaha či zväz, ktorý neplatí kvalitných trénerov.
"Prečo sa potiť v telocvični osemkrát do týždňa? Ak budete dobrý, dostanete ponuku zo zámoria a môžete zadarmo vyštudovať super univerzitu. Keď vás zoberú hrať basketbal, nemusíte platiť drahé školné. Potom sa vrátite zo zámoria a ešte niekoľko rokov si môžete veľmi solídne zarobiť hraním v Európe.
Máme niekoľko dievčat, ktoré pôsobia v kvalitných súťažiach a berú slušný peniaz. Nie sú to ohromné sumy ako v hokeji alebo tenise, ale na slovenské pomery je to určite nadpriemer," tvrdí bývalý šéf basketbalistiek Slovana Bratislava.
Zmena podľa neho musí prísť zdola. Spolupracovať musia deti, rodičia, tréneri a zodpovední funkcionári.
„Nebolo to tak dávno a deti behali celý deň po dvore. V lete hrali také športy, v zime sa zase venovali iným. Teraz majú k dispozícii množstvo televíznych programov, počítačové hry a mobily. Deti si veľmi dobre rozmyslia, či pôjdu von alebo strávia deň pred obrazovkou. Preto máme tučnú generáciu detí,“ reaguje Adamčík.
„Treba naštartovať mládež. Je to o tréneroch. Nech asociácia vyberie vhodných trénerov a motivuje ich. Vyčlení 700 eur na trénera, klub pridá 500 a to je už solídna suma. Potom môže byť tréner celý deň zamknutý v telocvični a venovať sa deťom. Bez toho sa nikam neposunieme.“
TV Pravda: Bratislava čoskoro privíta ME volejbalistiek. Smečiarka Nikola Radosová hodnotí prípravu pred domácim turnajom v relácii Týždeň v športe – volejbalový špeciál