„Okolo seba vidím skoro samé nové tváre. Naposledy som sa v nároďáku stretla s Klaudiou Lukačovičovou, Ankou Jurčenkovou, Luciou Kupčíkovou a Zuzkou Žirkovou, všetky ostatné dievčatá sú pre mňa nové. Samozrejme, z nedávneho pôsobenia v extralige ich poznám aspoň ako súperky,“ tvrdí pivotka belgického Namuru.
Ako hodnotíte kolektív a atmosféru v šatni?
Nálada na tréningoch, ale aj pri stole počas obedov či večier je veľmi dobrá. Nemám ani pocit, že by som bola medzi dievčatami o čosi staršia, ja sa totiž stále cítim veľmi mlado (smiech).
Po prvý raz pracujete pod vedením Maroša Kováčika. Potvrdíte, že je na tréningoch veľmi náročný?
Tréningy pod jeho vedením sú náročné, to môžem potvrdiť, no zároveň sa mi veľmi páčia. Venujeme sa množstvu basketbalových situácií a som rada, že tu môžem byť. Je to príjemná zmena oproti každodennému tréningu v klube. Verím, že mi kvalitné tréningy pomôžu aj do zvyšku sezóny v Belgicku. Viem, že kouč vie aj výrazne zvýšiť hlas, ale zatiaľ to nebolo potrebné. Na to príde čas asi až počas zápasov (smiech).
V sobotu vás čakajú Maďarky. Trúfate si na ne aj v mierne oslabenej zostave?
Maďarky trochu poznám vďaka môjmu pôsobeniu v Pécsi. Vždy hrajú nepríjemný basketbal, plný tvrdých súbojov. No náš cieľ postúpiť na majstrovstvá Európy aj vyhrať najbližšie dva zápasy je reálny. Asi to nebude jednoduché, ale máme na to.
Viete už, aká bude vaša pozícia v tíme?
Učíme sa signály, nacvičujeme rôzne veci, ale kto dostane koľko priestoru na palubovke, ešte len uvidíme. Samozrejme, rada by som družstvu pomohla čo najviac. Každý, kto sa venuje nejakému športu, ho robí najmä preto, aby hral. Nie, aby len sedel na lavičke.
Kto sú líderky národného tímu?
Z tréningov sa ťažko hodnotí, kto nás najviac potiahne na palubovke. Určite sa však za líderku dá považovať najmä Anka Jurčenková, ktorá je v reprezentácii už ozaj dosť dlho. Okrem toho je tu s nami aj Zuzka Žirková. Na nich bude asi najväčšia zodpovednosť.
Ako ste na tom momentálne zdravotne?
Na moje možnosti som teraz v poriadku (smiech). Bez väčších problémov môžem hrať naplno.
V Namure ste spokojná?
Zo začiatku sme mali problémy, poprehrávali sme zápasy a vyhodili aj nejaké hráčky. Keď sa to upokojilo, zranila som sa a vypadla na deväť týždňov. Od začiatku roka však hrám aj trénujem naplno a aj tímu sa začalo dariť. Takže teraz vládne dobrá nálada. Postúpili sme do finále národného pohára a aj v lige sa snažíme dostať do finále proti euroligovému Castors Braine. Všetky legionárky hrávame rovnako – približne dvadsať minút. Je to akurát. Aspoň nie som úplne vyžmýkaná, viem zo seba vždy dostať to najlepšie a netrápim sa.