Paulína Hudáková (17), ktorá patrí medzi najväčšie talenty slovenského florbalu, priznáva, že čoskoro by chcela hrať v zahraničí.
Vďaka víťazstvám zažíva florbalová obec na Slovensku ošiaľ. Vnímate to?
Určite, cítime podporu a z malej časti aj tlak. Každopádne, je to príjemná správa, že sa o nás zaujíma toľko ľudí a sledujú naše výkony.
Usmievate sa, žiarite, zabávate sa. Vyzerá, že florbalistky sú dobrá partia.
Sme výborná partia, snažíme si šampionát užívať najviac, ako sa len dá.
Aká je aktuálna atmosféra v tíme?
Skvelá! V družstve máme viacero dievčat, ktoré nás vedia pobaviť.
Napríklad?
Najviac asi Miška Ješšová, Miriam Buková či Katka Klapitová.
Viete to porovnať napríklad s atmosférou v tíme Spišskej Novej Vsi, kde pôsobíte?
V klube je to trošku iné. Nemáme taký široký káder a už vôbec nie tím, ktorý má toľko skúsených hráčok.
Dlho ste v utorok oslavovali historický postup do štvrťfinále?
Oslavovať sme začali ihneď po odpískaní konca zápasu, oslavy pokračovali v šatni a trvali až do večera.
Práve v šatni ste spustili refrén Macejko, Macejko. Odkedy máte taký zvyk?
To netuším. Zažívam šampionát po prvýkrát a so všetkými tradíciami, aké v tíme sú, sa postupne zoznamujem.
V dôležitom zápase proti Nórsku ste dostali prvý gól. Ovplyvnilo to vašu hru a sebadôveru?
Áno, ovplyvnilo. Po inkasovanom góle sme boli trochu nervózne. Nič sa však nemenilo na tom, že tento zápas ideme vyhrať a necháme na ihrisku dušu i srdce.
V druhej tretine to družstvu veľmi nešlo. Čo vám poradili tréneri pred poslednou časťou?
Upokojovali nás, že zápas je dobré rozohratý. Mali sme pokračovať v našej hre a góly časom prídu, vraveli. Čo sa napokon aj stalo.
Začali ste po troch góloch v záverečnej časti veriť v to, že postúpite?
Od samotného začiatku som ani na chvíľku nepremýšľala nad tým, že tento zápas prehráme. Po našom treťom strelenom góle som začala veriť v postup, no ešte stále nebolo rozhodnuté.
Sestru Kristínu vyhlásili za najlepšiu hráčku zápasu. Ako dlho spolu hráte?
Od našich florbalových začiatkov, čiže od 5. triedy základnej školy. Najprv to bol Švedlár, neskôr Smolník a teraz v Spišskej Novej Vsi.
Ste najproduktívnejšia hráčka slovenskej extraligy. Viete si predstaviť svoju budúcnosť aj v zahraničí?
Hrať si v zahraničí by ma určite veľmi potešilo. Nezáleží na tom, kde by to bolo. Priznám sa, že už som mala niekoľko ponúk z českej extraligy, ale kvôli štúdiu som ich odmietla.
Znamená to, že po skončení strednej školy v prípade ponuky odídete do zahraničia?
Je to viac než možné. No všetko ukáže čas…
Bodovú potenciu ste si preniesli aj do reprezentácie. Ako sa vám zatiaľ hrá na šampionáte?
Hrá sa mi skvelo! Teší ma, že v produktivite zo slovenskej extraligy pokračujem aj v podstatne silnejšej konkurencii tu v Tampere.
Vo štvrtok nastúpite proti favorizovaným Švédkam. V čom je ich najväčšia sila?
Švédsko dlhé roky disponuje širokým reprezentačným kádrom. Na majstrovstvá sveta sa dostanú hráčky, ktoré sú najskúsenejšie a v najlepšej forme. Švédky v každom zápase za akéhokoľvek stavu hrajú naplno, každá bojuje o svoje miesto v základnej zostave.
S akými ambíciami pôjdete do zápasu?
Máme veľkú motiváciu dostať menej gólov ako česká reprezentácia a samozrejme uhrať čo najlepší výsledok.
Čo chýba slovenskému ženskému florbalu, aby sa priblížil švédskemu?
Úroveň našej extraligy a náročnosť zápasov sa nedajú porovnať. Takisto aj popularita medzi fanúšikmi a kvalitnejší sponzoring.
Médiá vás prezentujú ako krásky. Zvýšil sa záujem aj o vašu osobu?
Je pravda, že aj mne pribúda čoraz viac žiadostí o priateľstvo, od neznámych ľudí či správ od známych a priateľov. To vždy poteší.