"Pre klub je to historický úspech a dlho očakávaná udalosť. O prienik medzi štyri najlepšie tímy sa pokúšal už veľakrát, no doteraz to ani raz nevyšlo. V Prahe zavládla veľká radosť a teším sa aj ja. Uvedomila som si, že takejto radosti nikdy nie je dosť, bez ohľadu na to, či sa vám to podarí prvý raz alebo jedenásty. Nezunuje sa to,“ tvrdí úspešná slovenská trénerka Natália Hejková. Môže pochváliť štyrmi euroligovými titulmi: dvoma s Ružomberkom, dvoma so Spartakom Moskovská oblasť.
Čo ste si povedali, keď vás žreb zaradil do extrémne náročnej základnej A-skupiny?
Všetci v klube sme boli šokovaní, že sme sa dostali do takej náročnej skupiny. Náš šéf to zobral z opačnej strany a vravel, že keď postúpime, aspoň dostaneme vo štvrťfinále ľahšieho súpera z druhej skupiny. Samozrejme, nebolo to tak. Salamanca bola silný súper a nemali sme ani výhodu domáceho prostredia. Chceli sme ísť vyššie ako vlani a podarilo sa!
Sériu so Salamancou ste zvládli v dvoch zápasoch. Druhý – domáci ste v piatok vyhrali vysoko 72:43. Mal taký jednoznačný priebeh?
Vôbec to nebolo jednoduché. Konečný rozdiel je síce presvedčivý, ale ešte sedem minút pred koncom nebolo definitívne rozhodnuté. Mali sme k dobru šestnásť bodov a nejaké dve trojky súpera za sebou by mohli zápas ešte zdramatizovať a znervózniť nás. Rozhodujúce bolo, že sme celý zápas veľmi dobre bránili. Dostať od Salamancy v druhom polčase len šestnásť bodov je vynikajúce.
Vládla počas zápasu a po ňom v hale veľká eufória?
Atmosféra bola výborná a spolu s dievčatami sme postup aj oslávili. Samozrejme, hráčky viac ako ja, veď si to aj za svoje výkony a výsledky zaslúžia. Veľkou odmenou pre ne je trojdňové voľno, ktoré teraz dostali. Tento týždeň nás čaká Český pohár a priznám sa, že ani neviem, kedy sa nám začína domáce play off. Vo štvrťfinále však narazíme na slabší tím z ôsmeho miesta. Takže v príprave na Final Four nám tie zápasy príliš nepomôžu. Budeme modelovať stretnutia s chlapcami.
Ktoré vaše hráčky sú v eurolige najväčšími oporami?
Našou líderkou je bez pochýb rozohrávačka Laia Palauová. Veľmi dobre zapadla do systému a kolektívu Sonja Petrovičová a družstvo naďalej ťahajú aj dlhodobé opory na čele s Kiou Vaughnovou. Najmä toto trio je rozhodujúce. Nesmiem zabudnúť ani na Evu Vítečkovú, ktorá už teraz nehrala, keďže pre tehotenstvo ukončila kariéru, ale vždy dávala dôležité body.
Máte spočítané, na koľký záverečný turnaj ste v pozícii trénerky postúpili?
Na desiaty Final Four a jedenásty finálový turnaj.
Je tento postup výnimočný tím, že ste ho dosiahli v Prahe?
Iste. Keby som si niekedy mohla nalinkovať svoju profesionálnu kariéru, asi by sa to mohlo končiť práve takto. Veľký basketbal som začala hrať v Prahe v tomto klube a teraz tu ako trénerka pravdepodobne s veľkým basketbalom aj skončím. Cítim sa ako v rozprávke. Keď sa mi navyše darí to, kvôli čomu ma do USK angažovali, tak je to ozaj perfektné.
Už pomýšľate na koniec kariéry?
Ešte nie, dohodli sme sa s USK na ďalšiu sezónu. Potom sa uvidí.
Okrem USK si už zabezpečil postup Jekaterinburg. Ktoré dva kluby sa k vám ešte pridajú?
Teraz som mala možnosť sledovať len výsledky. Séria je medzi Bourges a Kurskom je zaujímavá, ale ešte zaujímavejšia je medzi obrovskými istanbulskými rivalmi Fenerbahce a Galatasarayom. Tam si ozaj netrúfam povedať, kto postúpi. V prvej dvojici to podľa mňa bude Kursk. Výhoda domáceho prostredia v treťom zápase je totiž veľmi významná.
Zorganizujete Final Four v Prahe?
Klub záujem má. Prihlášku podáme. Uvidíme, či obstojíme. Dúfam, že áno. Záverečný turnaj bol v ostatných rokoch v Rusku alebo Turecku, tak si myslím, že máme šancu. Hrali by sme v našej hale, inak by to nemalo význam.