„Splnili sa mi všetky sny, s ktorými som do veľkého basketbalu vstupoval. Ale mágia Final Eight a najlepšej euroligovej štvorky je podmanivá a príliš lákavá na to, aby sme nepokračovali ďalej,“ tvrdí generálny manažér a jeden z majiteľov Good Angels Košice Daniel Jendrichovský.
Oproti predošlému ročníku hlásite vyšší rozpočet. Čím to je?
Dosiahli sme úspech a dostali sme sa na medzinárodný trh, kde si nás všimli aj firmy, pre ktoré je slovenský trh malý, no Európa už zaujímavá. Najvyšší rozpočet v histórii sme mali pred troma rokmi, na úrovni milión dvestotisíc eur. Odvtedy sme klesali, až minulý rok sme sa zastavili na sedemstopäťdesiat tisíc. Keďže sme boli oveľa úspešnejší, než sme čakali, rozpočet sa nakoniec o stotisíc navýšil. Teraz sa nám vďaka dohodám, spolupráci s Jekaterinburgom a príspevkom dvoch zahraničných spoločností podarilo nastaviť rozpočet na milión eur. Ešte potrebujeme vykryť tristo tisíc, ale na to máme celý rok.
V čom spočíva spolupráca s najlepším klubom v Európe Jekaterinburgom?
Majiteľom klubu je firma UGMK, ktorá má obrovské fabriky na spracovanie medi a ťažbu uhlia. Patrí im celý jekaterinburský región, majú vlastnú poisťovňu či mobilného operátora. Majú snahu podnikať v Európskej únii. Na Slovensku majú veľké investičné plány v Krompachoch. Ide o rovnakých fanatikov do ženského basketbalu, ako som ja. Naše vzťahy sú už tri roky vynikajúce. Peniaze, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, sú pre nich zanedbateľné. Veď vlani mali rozpočet dvanásť miliónov eur.
Viete, akou čiastkou vám prispejú?
Ide o dlhodobejšiu spoluprácu, nevieme ešte presne koľko to bude. Hľadáme cestu, ako pomôžu oni nám a my sa budeme snažiť im na oplátku otvárať dvere na Slovensku.
Oplatí sa v Košiciach robiť basketbal kvôli divákom? Nie sú ním ľudia ešte presýtení?
Oplatí. Ukázali nám to nielen vypredané euroligové zápasy, ale aj finálové séria proti Ružomberku či zápasy stredoeurópskej ligy. Máme okolo štyristo verných fanatikov, ktorí nevynechajú jediný zápas. V poslednom období si zvykli chodiť na basketbal celé rodiny. Najmä deti z našich mládežníckych družstiev so sebou ťahajú do hľadiska aj rodičov. V pyramíde máme stoštyridsať až stopäťdesiat dievčat, čo vytvára zaujímavú komunitu. Ak navyše dotiahneme aj projekt Steel arény, tak divácky záujem ešte porastie.
Zarobí špičkový euroligový tím nejakú časť rozpočtu aj na vstupnom?
Pred troma-štyrmi rokmi bol faktor vstupného úplne zanedbateľný. Na ligové duely bol vstup zdarma a za Euroligu sa platilo euro alebo dve. Príjem zo vstupného nám vtedy nepokryl ani organizáciu zápasov, ale postupne sa to vyvíja. Dnes získame na celosezónnych permanentkách nejaký balík peňazí. Spolu so vstupným však nedosahuje ani päť percent rozpočtu. Teší nás však pokrok v predaji suvenírov. Keď sme sa o to pokúšali pred troma rokmi, vôbec sa nám nedarilo, vlani však dosiahol predaj tričiek, dresov či šálov obrovský nárast.
Budú hrať Good Angels euroligové duely v Steel aréne?
Chceme tam odohrať všetky stretnutia s výnimkou prvého proti Győru. Palubovka je už vybavená, teraz musíme nájsť firmu, ktorá nám prepojí svetelnú tabuľu s multimediálnou kockou. Steel aréna nám vyšla v ústrety cenou i snahou o to, aby sme tam odohrali čo najviac duelov. Keďže v Košiciach je zrekonštruovaný zimný štadión na Lokomotíve a funguje aj tréningová hala, v Steel aréne nie je taký pretlak.
Je pre vás pôsobenie vo veľkej hale finančne zaujímavé?
Pre nás to bude rentabilné, ak príde na zápas dvetisíc divákov, takže nemáme dôvod sa toho obávať. Všetko navyše bude pre nás zisk. S arénou sme sa na všetkom dohodli. V nedeľu položia palubovku, v pondelok a utorok na nej môžeme trénovať a v stredu hrať zápas.
Koľko percent z rozpočtu ide na platy hráčok?
Približne šesťdesiat percent.
Kto zarába viac – európske hráčky alebo Američanky?
Najdrahšie hráčky sú špičkové Európanky, keďže počet Američaniek v Eurolige je obmedzený na dve. Preto sa dá pri nich viac hýbať s cenou. Samozrejme, Planette Piersonová je jedna z drahších hráčok, preto sme ju podpísali len na Euroligu. Platiť ju celú sezónu by bol pre nás obrovský luxus. Najlepšie zarábajúcou hráčkou bude bieloruská pivotka Jelena Leučanková, ktorej mesačný príjem je na úrovni dvadsať až dvadsaťdva tisíc eur. S ňou sme sa dohodli na krátkodobej zmluve len do konca januára. Snažíme sa maximálne využiť náš finančný potenciál, aby sme konkurovali najlepším družstvám Európy.
Ktorá hráčka v histórii klubu mala najlepšie finančné podmienky?
Candice Dupreeová atakovala mesačne tridsať tisíc. Tiež však mala zmluvu len na dva až tri mesiace.
Koľko zarába v Jekaterinburgu najlepšia hráčka sveta Diana Taurasiová?
Milión eur v čistom na sezónu.
Aký je v Košiciach záujem o basketbal medzi deťmi?
Sme veľmi spokojní s počtom detí, ktoré máme v našich družstvách, od prípraviek až po kadetky. Ide o dobré typy dievčat. Ukazuje sa, že špičkové basketbalistky v našom tíme fungujú ako idoly a lákajú dievčatá pod koše. Ak chcú rodičia v Košiciach priviesť deti k športu, tak u dievčat je to takmer isté, že s nimi prídu na basketbal. Aj to je jedna z motivácií, prečo to všetko robíme. Neviem, ako dlho budem schopný spolu s mojimi blízkymi priateľmi financovať vrcholový klub, ale mládežnícku štruktúru sme stabilizovali a má pred sebou budúcnosť.
Môžete si z dievčat vyberať alebo ide stále o nábor hráčok?
Zoberieme všetky záujemkyne. Ak sa aj niektoré dievčatá u nás neuchytia, tak v Košiciach je ďalších päť mládežníckych klubov. Nestratia sa. Navyše v mladom veku je veľká chyba povedať niekomu, že je neperspektívny, najmä ak má dvojmetrového otca. Basketbal je totiž aj o výške a táto devíza sa prejaví v neskoršom veku. Medzi staršími dievčatami si už vyberáme. Spolupracujeme aj s ostatnými družstvami a najlepšie hráčky smerujú k nám.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Aký káder sa vám podarilo poskladať na nový ročník?
Máme azda tretiu najlepšiu podkošovú trojicu v Eurolige, lepšie na tom sú asi len v Jekaterinburgu a Fenerbahce. Na obvode však budeme trošku slabší než v uplynulej sezóne. Všetci od nás čakajú postup do prvej štvorky, keďže máme podľa mien lepšie družstvo než vlani. Také jednoduché to však nebude. Naším cieľom je postup do Final Eight, ale nemyslím si, že máme na prvé štyri priečky, hoci sa o ne pobijeme.
Mnohí vám vyčítajú, že máte v kádri málo Sloveniek.
Ide o boj medzi tým, čo chceme dosiahnuť a slovenskou cestou. Pred troma rokmi sme boli tiež vo štvrťfinále Euroligy a mali sme v kádri len tri legionárky, ostatné boli Slovenky. Bohužiaľ, generácia, na ktorej sa dalo stavať, je už zo zdravotných alebo materských dôvodov nepoužiteľná. Medzi mladšími hráčkami nie je veľa takých, ktoré dosahujú euroligové parametre. Pozitívne je, že nám rastie generácia ročníkov 1992, 1993 a 1994, v ktorých sú hráčky s euroligovým potenciálom. Potrebujeme trpezlivosť, ešte dva roky potrvá, kým dievčatá ako Hruščáková, Kiššová, Janoščíková či Bálintová dosiahnu potrebnú úroveň.
Pozícii generálneho manažéra sa venujete popri vlastnom biznise. Koľko hodín týždenne venujete basketbalu?
Maximálne desať percent svojho pracovného času. Basketbal je môj koníček, robil by som ho nonstop, ale nie som platený funkcionár a musím sa venovať vlastnej práci, aby som si koníček mohol spolu s priateľmi dovoliť. Radšej by som mal na basketbal viac času, šiel sa pozrieť na tréningy a zápasy mládežníckych družstiev, ale nedá sa to.
Dostali ste niekedy ponuku robiť generálneho manažéra v niektorom zo špičkových klubov?
Prichádzajú každý rok, aj z amerických univerzít. No neviem si to predstaviť, musel by som zmeniť príliš veľa vecí, odísť zo Slovenska a rozhodovať sa, či so sebou vezmem rodinu alebo nie. Neviem si predstaviť ani plat, ktorý by ma presvedčil. Keby som sa totiž nevenoval basketbalu, tak si tie peniaze viem získať aj na Slovensku svojimi podnikateľskými aktivitami. To že ich niekedy miniem viac ako zarobím, je už otázka môjho basketbalového fanatizmu.
Rozprávali ste sa s niektorým zo záujemcov o vaše služby aj o prípadnom plate?
Áno, ale nie preto, že by som nad tým reálne uvažoval. Len som bol zvedavý, koľko by boli ochotní zaplatiť. Najlepší manažéri v Eurolige zarábajú okolo stopäťdesiat až dvestotisíc eur na sezónu.
Venujú sa basketbalu aj vaše deti?
Jedenásťročná dcéra Michaela má za sebou prvú sezónu. Teší ma každý jej pokrok, ale nikdy nebudem fanatický rodič, ktorý by ju do niečoho tlačil. Zlých príkladov z našej mládeže mám dosť. Sedemročný syn Lukáš má pohybový talent a chcel by hrať futbal. Uvidíme, ako mu to pôjde.