Slovanista Ščerbak: Som hokejista z Ruska. Ďakujem Slovákom, že ma za to nesúdia
V utorok a stredu ho čakajú dôležité duely na ľade súpera.
„Nebude to jednoduché, domácich poženie plný dom. My však máme spoločný cieľ a tým je obhajoba titulu,“ vraví ruský útočník Slovana Nikita Ščerbak.
V predĺžení druhého zápasu vás delili od výhry centimetre po troch nastrelených žŕdkach, skóroval však súper po kurióznom góle. Aj to je play off hokej?
Presne tak. Zápasy sú vyrovnanejšie, o výsledku rozhodujú čoraz menšie detaily. Odohrali sme dobré stretnutie, ale nepotykali sme si s koncovkou. Zodpovedne sme sa pripravili na zápasy u súpera, do Michaloviec sme si prišli po dve výhry.
Zdôrazňovali vám tréneri, čo treba zlepšiť v nasledujúcich stretnutiach?
Pozreli sme si video zo zápasu a rozobrali situácie, ktoré sme mohli odohrať lepšie. Nešlo o zásadné veci, len o maličkosti. Všetci vieme, ako máme hrať a akým chybám sa vyhýbať.
Čítajte viac Štvrťfinálové trilery. Michalovce pokorili Slovan, duel v Košiciach rozuzlili nájazdy
Posunuli ste sa do prvého útoku, ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu s kanadskou dvojicou Harris, Pecararo?
Zatiaľ výborne. Obaja sú veľmi kvalitní hráči, užívam si to. Myslím, že sa vhodne dopĺňame.
Už ste niekedy počas kariéry hrali za klub, ktorý je pravidelným favoritom na trofeje a kde sa prehry „neodpúšťajú“?
Hral som za menšie i väčšie kluby, ale za taký ako Slovan ešte nie. Ale veľký rozdiel v tom nevidím. Tlak na výsledky je všade, nikto nechce prehrávať. V Slovane tvoríme dobrú partiu a ideme za spoločným cieľom.
Sú pod väčším tlakom legionári, keďže práve od nich sa čaká líderstvo a zvýšená bodová produkcia?
Nemyslím si to. Každý hokejista sa snaží hrať najlepšie ako vie a je jedno, či je to v domácej alebo zahraničnej súťaži. Tlak je spojený s vytýčeným cieľom, ktorým je obhajoba titulu.
Foto: ČTK / AP / David Kirouac
Čoskoro uplynie dekáda, čo vás Montreal draftoval do NHL. Ako si na to spomínate?
To už bude desať rokov? Asi skutočne starnem… Máte pravdu, udialo sa to už pred nejakým časom. Ale je to moment, ktorý mi navždy zostane v pamäti. Spomienku, že ma draftoval najslávnejší kanadský klub v 1. kole, mi už nikto nezoberie. Keď sa obzriem späť, som poctený, že som patril do vybranej skupiny mladých hráčov.
Skórovať pri debute v profilige sa podarí len vyvoleným. Bol to veľký zážitok?
Ohromný. Montreal nastúpil proti Torontu, čo je najväčšie kanadské derby. Presadil som sa v presilovke a pomohol tímu k výhre 5:3. Ak Canadiens vyhrajú na ľade odvekého rivala, radosť z triumfu je dvojnásobná. Veľmi som si to užil.
Hoci viacerí vám predpovedali sľubnú kariéru v NHL, odohrali ste v nej napokon len 37 zápasov. Ak by ste mali šancu, urobili by ste niečo spätne inak?
Možno niektoré drobnosti, ale zásadné veci určite nie. Nič neľutujem. Mohol by som polemizovať, že niektoré záležitosti som v danom momente mohol urobiť inak, ale to by bolo zbytočné. Všetky veci sa dejú z určitého dôvodu. Netreba sa obzerať za minulosťou, radšej sa sústredím na prítomnosť.
Ako som povedal, som poctený, že som sa dostal do najlepšej ligy sveta a nastupoval som v nej proti top hráčom. Áno, možno som si želal, aby moje pôsobenie v NHL trvalo dlhšie, ale na konci dňa je jedno, či som odohral 30 alebo 300 zápasov. Viem, čím všetkým som si musel prejsť, aby som sa tam dostal. Bol to môj sen, dokázal som si ho splniť a na to som hrdý.
Foto: hcslovan.sk
Sú Canadiens ideálna organizácia pre mladých hráčov, akým je aj Juraj Slafkovský?
Ťažká otázka. Montreal je skvelý klub s výbornými podmienkami a kvalitnými trénermi. Náročné je prostredie, v ktorom klub funguje. Hokej je v meste náboženstvom, každý ho sleduje. Canadiens vyhrali 24-krát Stanleyho pohár, úspešná história na vás dýcha na každom metri. Hráči, mladí či skúsení, sú pod prísnym drobnohľadom fanúšikov i médií.
Ak hráte dobre, fajn, ale ak nie, každá vaša chyba sa niekoľkonásobne rozoberá. Je to skvelý klub, ale nie pre každého hokejistu. Kto chce uspieť v tíme Canadiens, musí sa vyrovnať s tlakom. Slafkovského nepoznám, ale počul som o ňom, že je šikovný chalan so správne nastavenou hlavou. Ak je to tak, môže sa v Montreale presadiť.
Vyrastali ste s Moskve, žili v Montreale i Banskej Bystrici. Ako sa vám i páči v Bratislave?
Zatiaľ sme veľmi spokojní. Je to pekné, živé mesto, ľudia sú stále v pohybe. Je tu teplejšie ako v Kanade, čo nám vyhovuje. Teším sa, kedy vaše hlavné mesto spoznám viac.
Vaša manželka pochádza z Montrealu, je aj ona hokejovou fanúšičkou? Vraví vám po zápasoch, čo ste mohli urobiť lepšie?
Nechcem vyzerať zahanbene, ale vlastne niet sa za čo hanbiť… Áno, sleduje hokej a občas má poznámky k tomu, ako hrám. Jej námietky sú väčšinou trefné a často má pravdu. Je mojou kritičkou i fanúšičkou zároveň.
Nebudeme sa vás pýtať na vojnu na Ukrajine, ale predsa len – ste za to, aby ruskí a bieloruskí športovci štartovali na budúcoročnej olympiáde v Paríži?
Ťažko sa mi formulujú slová. Mám v hlave tisíc myšlienok, len ich správne zoradiť… Nikto si neželá vojnu, nikto nechce, aby umierali nevinní ľudia. Som z toho veľmi smutný, čo sa deje. Sú veci, ktoré sú väčšie a dôležitejšie ako šport. Na druhej strane, nie je to vojna športovcov, nemali by byť za to trestaní. Verím, že sa to celé čoskoro skončí a zavládne mier.
Zažili ste na Slovensku, že na vás niekto reagoval negatívne len preto, že ste Rus?
Vôbec. Som neskutočne vďačný, že tunajší ľudia ma neodsudzujú za to, odkiaľ pochádzam. Chalani v kabíne ma vrelo privítali a zobrali medzi seba. V Slovane nerobíme rozdiel, či je niekto Slovák, Rus alebo Kanaďan. Pracujeme na spoločnom cieli a urobíme všetko pre to, aby sa nám to podarilo.