Ján Filc sa mohol stať krasokorčuliarom. Inšpiroval ho brat Marián, ktorý zomrel priskoro

Vo februári 1993 zomrel na infarkt starší brat Marián. Mal len 44 rokov.

Marián Filc sa usadil vo Viedni, kde pracoval ako lekár. Bol takmer o päť rokov starší ako Ján a ovplyvňoval aj bratov vzťah k športu. Obúval si korčule, lenže – krasokorčuliarske.

Viedla ho legendárna trénerka Hilda Múdra, ktorá vypiplala aj Ondreja Nepelu. A tvrdila, že Filc bol väčší talent ako olympijský šampión a slovenský športovec storočia.

Marián sa z takých triumfov ako Nepela netešil, ale patril do absolútnej špičky. Reprezentoval Československo na majstrovstvách Európy i sveta. Na zimných olympijských hrách v Grenobli 1968 obsadil desiate miesto.

Talentovaní bratia vyrastali na bratislavskom Tehelnom poli, venovali sa rôznym športom a všestrannosť im neskôr pomáhala. Vďaka Mariánovi trávil Ján veľa času v spoločnosti starších chlapcov. Najmladšieho poslali vždy do bránky. Tá mu neskôr prischla.

„Či v hokeji, futbale, hádzanej, vždy som v nej skončil. Najdlhšie som vydržal v hokejovej,“ potvrdzuje Ján Filc.

Spočiatku nič nasvedčovalo, že sa pustí po hokejovej ceste. Marián ho inšpiroval, chodil s ním na krasokorčuliarske tréningy a zdalo sa, že dodrží rodinnú tradíciu. Aj na brankárskych korčuliach zvládal krasokorčuliarke prvky i skoky.

Rodičia, nezbláznite sa

Tvrdí, že sa často motal na ľade na skorých ranných krasokorčuliarskych tréningoch.

„Ľadári, páni Parajka či Kužela mi vraveli, že jeden krasokorčuliar v rodine stačí, aby som sa dal na hokej. V našom dome bývali viacerí šikovní chlapci, ktorí trénovali v Slovane. Stretávali sme sa na ulici, kde sa odvíjal aj náš športový život. Aj vďaka tomu som sa napokon ocitol medzi hokejistami,“ spomína Filc.

Čítajte aj Tréner majstrov sveta Ján Filc: Potešilo by ma, keby národný tím viedol Slovák

Všestrannosť považuje za dôležitú, najmä v prvých rokoch. "Pre väčšiu časť populácie platí, že všestranná pohybová príprava je výhodou. To vidím v Škandinávii, kde sa deti až do 14 rokov venujú skoro rovnocenne dvom i trom športom.

Rovnaký trend dominuje v Severnej Amerike, kde mám dvanásťročného vnuka, venuje sa asi piatim športom, trošku dominantnejšie hokeju. Neskôr sa ukáže, aké má talent predpoklady."

Rodičia často vidia priskoro vo svojich deťoch budúcich šampiónov.

„Vždy keď mám možnosť, vravím im: Nezbláznite sa, dajte deťom šancu, aby sa športom bavili. Lebo ak sa dieťa začne skoro špecializovať, vznikne po desiatich rokoch tréningu problém. Vyhorí, príde na to, že existujú aj iné možnosti, ako využívať voľný čas.“

Popredný športový odborník v tejto súvislosti upozorňuje na alarmujúci fakt. „V kategórii od 15 do 19 rokov odchádza zo slovenského hokeja 70 percent hráčov. Strácame ich z rôznych dôvodov. To je obrovské číslo, najmä pri našej úzkej základni si to nemôžeme dovoliť, ak chceme zostať konkurencieschop­ní.“

Z brankára sa stal obranca

Sám začínal s hokejom pomerne neskoro – mal už jedenásť rokov. Základy dostal v bratislavskom Slovane. Keď vstupoval medzi mužov, vládla na brankárskom poste veľká konkurencia, oporami mužstva boli Vladimír Dzurilla a Marcel Sakáč. Prestúpil najskôr do bratislavskej BEZ-ky, odtiaľ do Plastiky Nitra, kde chytal desať rokov. Záver kariéry trávil v druholigových Nových Zámkoch.

Tam zažil aj kurióznu situáciu. Na sklonku kariéry sa postavil do obrany. Potvrdzuje, že takýto prestup by v súčasnosti už nebol možný.

Foto: TASR, Michal Runák

ČR SR hokej zápas legendy Ján Filc a František Hossa na lavičke Slovenska počas nedávneho zápasu legiend v pražskej O2 Arene.

„Vždy som rád hral, nielen stál v bránke. Keď boli voľnejšie tréningy, hrávali sme bago, zdokonaľoval som sa vo všetkých činnostiach,“ vysvetľuje Filc.

V Nových Zámkoch prežil tradične v bránke len prvú sezónu.

"V tíme bol šikovný mladý brankár, Jožko Tököly, uvoľnil som mu v nasledujúcom roku moje miesto. Tréner Ivan Halmeš mal v tom čase problémy s obrancami, tak som sa ponúkol, že vypomôžem. Odohral som v obrane pol sezóny.

Darilo sa nám, viedli sme druhú ligu. Nechcem sa chváliť, ale bol som na ľade len pri jedinom inkasovanom góle. Končil som kariéru gólom, ktorý som strelil môjmu bývalému klubu – BEZ-ke.

Bolo to pred Vianocami. To bola moja rozlúčka. Pracoval som v telovýchovnej škole a už som nestíhal zladiť svoje povinnosti s hokejom."

Tradíciu udržala bratova vnučka

Vypracoval sa na špičkového trénera. Svojich zverencov priviedol na svetovom šampionáte k zlatu v Göteborgu 2002 i k striebru v Petrohrade 2000. Jeho medailovú zbierku kompletizuje bronz z MS 1999 dvadsaťroč­ných. Ako sám dodáva, najviac si cení štvrté miesto na olympiáde vo Vancouveri 2010.

„Ak beriem do úvahy kvalitu turnaja, konkurenciu, výkony našich, bol to pre mňa hokejový vrchol,“ zdôrazňuje.

Dodnes si však udržal aj vzťah ku krasokorčuľovaniu, pozorne ho sleduje. V ich rodine pokračuje teraz v krasokorčuli­arskej tradícii talentovaná, osemnásťročná Alexandra Michaela Filcová, bratova vnučka. Nedávno sa premiérovo predstavila na majstrovstvách Európy.

"V krasokorču­liarskom prostredí som vyrastal a stále ma zaujíma. Mám prehľad. Neskrývam svoj obdiv k tomu, kam sa tento šport posúva, ak beriem do úvahy najmä techniku, ktorú krasokorčuliari dokážu spojiť s prejavom.

Je jedno, či ide o jednotlivcov, či o športové dvojice alebo tanečné páry. Je to absolútna dokonalosť, oni sa už zavše nekorčuľujú ale vznášajú nad ľadom.

A vždy príde niekto iný, ktorý svoj výkon ešte posunie ďalej. Som zvedavý, ako sa bude tento šport vyvíjať," vraví hokejista Ján Filc.