Cenu Pavla Demitru pre najlepšieho hráča do 20 rokov tento rok získal Christián Jaroš. Cenu za dvadsaťročného obrancu švédskeho klubu Lulea HF prišli prebrať jeho rodičia Tatjana a Igor.
"Táto trofej je pre nás zadosťučinením. Prajem všetkým rodičom, aby zažili tento pocit. Veľa z nich obetuje čosi zo svojho času, aby sa mohli venovať koníčkom ich detí,” vraví hrdá mama a priznáva, že 192 centimetrov vysoký ofenzívny bek zdedil najmä jej vlastnosti. "Je disciplinovaný, ctižiadostivý, tvrdohlavý a hádavý ako ja,” smeje sa.
Jaroš pred rokom vypadol ako posledný obranca z výberu Vladimíra Vůjteka na MS 2015 v Česku. O rok neskôr sa dočkal – pod Zdenom Cígerom si v Rusku odbil reprezentačnú premiéru.
"Prvú pozvánku ešte pred dvomi rokmi od trénera Vůjteka vôbec nečakal. Vtedy ho vyradili ako posledného a bol veľmi sklamaný. Tento rok to bral pragmatickejšie a nakoniec si najcennejší dres aj obliekol. Veľmi sa z toho tešil,” vysvetlil Igor Jaroš.
Jeho syn už od sezóny 2013/2014 pôsobí v Lulei a má nakročené do NHL, kde ho minulý rok draftovala Ottawa z celkového 139. miesta.
"Ottawa mala oňho záujem už tento rok, ale v rámci dobrých klubových vzťahov rešpektujú ešte posledný rok jeho zmluvy v Lulei. Hneď, ako mu zmluva vo Švédsku skončí, pôjde do zámoria,” načrtla synove plány mama.
"Chcel som, aby odišiel zo Slovenska čo najskôr a hral v zahraničí. Začiatky boli ťažké – pre neho aj pre nás. Spomínam si, že už po mesiaci sa chcel vrátiť. Vtedy som sa ho opýtal: Chceš hrať juniorku v Košiciach alebo neskôr prvú ligu v Detve? Okamžite sme kúpili letenky a išli sme za ním. Porozprávali sme sa a bolo dobre,” spomína Jaroš starší.
Najmä kvôli zdravotným ťažkostiam v detstve to na nádejnú hokejovú kariéru vôbec nevyzeralo. "Christián bol v detstve stále chorľavý, niekedy v zime ani nevyliezol z domu. Mal problémy s dýchacími cestami a pobyt na ľade mal byť preňho najmä zdravotnou terapiou. Mali sme si vybrať medzi hokejom a plávaním. Manžel trénoval v Trebišove deti a jeho sme brávali so sebou,” vraví Tatjana s tým, že jej syn od sedemnástich neberie žiadne lieky na alergiu.
Hokej ho chytil okamžite. Nevnímal a ani nevedel, že je tam najmä kvôli zlepšeniu zdravotného stavu.
"Má šikovné ruky, tvrdo pracuje a navyše je veľkým bojovníkom. Bývalý švédsky reprezentačný útočník Stefan Nilsson ho trénoval v doraste a neskôr si ho stiahol aj do seniorského tímu. Videl v ňom potenciál a chuť. Vďaka tomu si plní ciele a sny. Nie sú malé – chce sa natrvalo presadiť v NHL,” uzavrel hrdý otec.