Foto: twitter.com
Zrejme väčšiu radosť, ako doterajšie výsledky Dukly, vám robí progres vášho 16-ročného syna Luku vo Švédsku, ktorý má za sebou už aj debut v elitnej SHL.
Ako rodiča ma to samozrejme veľmi teší. Sme v pravidelnom kontakte, veľa o hokeji debatujeme. Som rád, že mu dali šancu aj v A-tíme, je to znamenie, že ho registrujú.
Privoňal k tomu, o čom je mužský hokej vo Švédsku, zistil, na čom má pracovať. V Örebro pre neho pripravili veľmi kvalitný rozvojový plán. Som rád, že tam je.
Nechceli ste mať z neho útočníka, ako ste boli vy?
Do siedmej triedy hrával v ofenzíve. Ale vždy som mu hovoril, že útočiacich obrancov-pravákov nie je veľa a že takíto hráči sú žiadaný artikel v každom tíme. V ôsmej triede sa už preorientoval na zadáka a pri tejto pozícii zostal. V obrane sa mu páči, má tam väčšiu voľnosť.
S hokejom začínal v prípravke Spartaka Moskva. Ako si na to spomínate?
Pre mňa to bolo celé trochu špecifické. V tom čase som zastával pozíciu kapitána A-mužstva. Keď som sa však chcel ísť pozrieť na Lukov tréning, tak ma tam ani nepustili. Trvali na tom, že žiadny rodič sa nemôže na tréningoch zúčastniť.
Takže vlastne ani nemám úplnú predstavu, ako to celé prebiehalo. Za dverami bolo počuť aj veľa kriku… (úsmev) Avšak rozhodne mu to dalo veľa. V Spartaku dostal veľmi dobrý korčuliarsky základ a korčuľovanie je niečo, na čom má postavený svoj štýl hry.
Foto: Profimedia
Vy ste zvolili ako junior kanadskú cestu, on škandinávsku. Kvitovali ste jeho rozhodnutie?
Prispela k tomu aj pandémia. Na Slovensku všetko zavreli, ale Švédsko to riešilo inak. Dozvedeli sme sa o šanci tam ísť trénovať. Zaujal nás ich mládežnícky program, v klube Luku chceli a napokon tam aj zostal.
Štrnásťročný chlapec sám na severe Európy?
To nie. Prvé tri roky tam stále niekto s ním bol. Najčastejšie moja sestra, ktorá mala výhodu, že počas pandémie mohla pracovať „z domu“. Bola tam s ním väčšinu sezóny, mohla sa mu venovať a starať sa o neho. Patrí jej za to veľká vďaka.
Luka nechýba v širšej nominácii reprezentácie do 20 rokov na blížiace sa juniorské majstrovstvá sveta. Ak by sa dostal do finálneho výberu, bol by to aj pre vás pekný vianočný darček?
Určite. Už sme sa o tom rozprávali. Vravím mu jediné: že nemá čo stratiť, môže len získať. Už len to, že ho pozvali do záverečného kempu pred šampionátom, je pre neho veľká skúsenosť. Musí tam prísť uvoľnený a hrať najlepší hokej, aký vie. Len tak môže presvedčiť trénerov, že by ho mohli zaradiť do konečnej nominácie.
Juniorské MS sa hrajú cez sviatky, boli by to prvé Vianoce bez najstaršieho potomka?
Áno, ale s tým treba počítať. Čím bude starší, tým menej sviatkov s nami bude tráviť. Ale taký je hokejový život. Zažil som to na vlastnej koži, aj moji rodičia boli v podobnej situácii.
Čítajte viac Koľko platí Montreal za bod Slafkovského? V porovnaní so spoluhráčmi patrí Slovák k najlacnejším
Luka podľa expertov a skautov patrí medzi najlepších obrancov vo svojom ročníku. Už sa tešíte na draft NHL 2025?
(smiech) To je ešte ďaleko! Ale áno, teším sa. Aj Luka však vie, že jedna vec je byť draftovaný, druhá dostať sa do NHL. Je veľa hráčov, ktorých si vybrali kluby NHL aj z úvodných kôl, ale v profilige si nikdy nezahrali. Luka i ďalší mladíci sa musia nastaviť tak, aby stále na sebe pracovali a rozvíjali sa.
Sú Juraj Slafkovský a Šimon Nemec dobrými príkladmi pre slovenské talenty, ktoré pomýšľajú na najlepšiu ligu sveta?
Určite, ale je výnimočné, že dvaja 19-roční Slováci hrajú v prvých tímoch NHL. Každý hráč má vlastnú cestu. Niekto má kratšiu, iný tŕnistejšiu. Ale platí, že chalani u nás doma k nim vzhliadajú a je dobré, že ich majú ako vzory. Deti a mládež to pre svoj športový progres potrebujú.
