Ľubomír Moravčík (58), legenda, ktorej meno vyvolávali v Celticu Glasgow dlho aj po odchode, dnes sleduje dianie v národnom tíme s miernym odstupom.
„Dlhodobo nehráme veľký futbal, no sme nepríjemný súper. Všetci to o nás vedia. Aj Rakúšania vám povedia, že Slovensko je pre nich ideálny protivník, lebo je na podobnej úrovni. To znamená, že slabí asi nie sme,“ glosuje slávny rodák z Nitry.
Čo vravíte na to, ako sa vyvrbila situácia okolo Aleksandara Čavriča?
Veď dostal občiastvo. Môže reprezentovať. Super, nie?
Ale na zraz aj tak nedorazil…
Každý si zodpovedá za svoje rozhodnutia. Keď sa tak rozhodol, asi vie, prečo. Čo mu máme my do toho kafrať – už je predsa veľký. Dobre viem, čo znamená letieť z Japonska na Slovensko, nie je to žiadna sranda.
Má to dopad na únavu i formu. Navyše, jeho klub začal hrať ligu. V každom prípade ohrozuje svoju účasť na majstrovstvách Európy.
Čítajte viac Šok, Čavrič neprišiel na zraz. SFZ: Je to jeho rozhodnutie, musíme to rešpektovať. Reaguje aj hráč
V Japonsku ste chvíľu hrali aj vy. Nemajú na opačnom konci planéty pochopenie pre reprezentačný dres?
Bol som už starý pes, mal som 37 rokov. Nikto na mňa netlačil a ani nemohol. Všetko záleží od vedenia klubu, od kontraktu. Pokiaľ viem, Čavrič tam šiel na hosťovanie s opciou. Ide mu o veľa.
Reprezentácia je otázka prestíže, ale ten, kto vám dáva chlieb, je klub. Ten vám posiela výplatu. Aleksandar má 29, určite tam zarába slušne a chcel by ešte viac. Nechce si to s Kašimou rozhádzať. Musí už myslieť aj na život po kariére.
V európskom klube by sa mu toto asi nestalo, však?
Vrátim sa k vzdialenosti. Obrovskému časovému rozdielu a potrebnej adaptácii. Keď hráte v Európe, sadnete si do lietadla a do troch hodín ste všade.
Japonci kalkulovali práve s týmto, vraveli si, že „sa nám vráti unavený a my ho tu budeme dávať niekoľko dní dokopy“. Navyše, v Európe je reprezentačná prestávka, v Japonsku nie.
Nebude ani počas futbalového Eura…
Nie je ani v čase, keď sa hrá Africký pohár národov. A hráči tam chodia bez problémov.
Nie je to aj chyba komunikácie medzi vedením reprezentácie a Čavričom? Predsa len to mohli mať prediskutované skôr, ako v deň zrazu…
Je to ich vec i zodpovednosť. Ja by som sa určite s hráčom dohadoval skôr. Predišlo by sa zbytočným kecom okolo toho.
Pred chvíľou ste povedali, že keď ste hrali v Japonsku, boli ste už starý na to, aby na vás niekto tlačil. Znamená to, že nie je hráč ako hráč?
Čavrič je vo veku, keď sa potrebuje zariadiť tak, aby si pred koncom kariéry čo najviac zarobil. Najlepšie do konca života. Každý futbalista sa o to snaží. Keď som šiel do Japonska, bol som už na konci.
Zranil som sa tam a sám som ich poprosil, aby mi zrušili kontrakt. Nevedel som si predstaviť, čo tam budem robiť, keď nemám hrať futbal. Takto vám to poviem – sprostý som bol. Dnes by som to už neurobil.
Prečo?
Keď si predstavím, čo som mohol mať. Dnes by som bol rád, keby som tie prachy mal na účte. (smiech) Bola som však mladý, inak som rozmýšľal. A bola aj iná doba, šiel som tam s pánom Jozefom Venglošom a šlo by na jeho triko, že tam je hráč, ktorý berie veľké prachy a nehráva.
Foto: Profimedia
Nezabuchol si Čavrič dvere do národného tímu? Lebo Martin Valjent, ktorý tiež neprišiel na zraz, sa v reprezentácii viac neobjavil…
Valjentovi fandím. Je to stabilný obranca Malorky, mužstva, ktoré hráva v najvyššej španielskej súťaži. Hoci je teraz zranený, keď chodieval na zrazy, paberkoval tam – ako piate koleso na voze.
Takáto situácia vás niekedy dotlačí do rozhodnutia, ktoré by ste za iných okolností možno nespravili. Byť donekonečna náhradník, to vás po čase omrzí. V jednej chvíli uprednostnil klub pred národným tímom. Samozrejme, potom sa môže stať, že to bude mať aj následky.
V obrane reprezentácia nemá taký problém ako v útoku…
To je pravda. Napriek tomu Čavričovi rozumiem, majstrovstvá Európy sú síce krásna vec, ale on hrá o svoju budúcnosť. Po kariére ho čaká ďalších 30 či 40 rokov života. Ak si to teraz pokazí, potom mu zostanú len oči pre plač.
A ešte jedna vec – Aleksandar je Srb. Preňho zrejme nie je slovenský dres takou srdcovou záležitosťou ako pre nás.
Mimochodom, nemáme od neho až príliš veľké očakávania? Góly zatiaľ dával len na Slovensku.
Tu vám budem oponovať. Čavrič by nám veľmi pomohol. Je to šikovný hráč. Aj preto vravím, že nad vzniknutou situáciou sa treba zamyslieť a nelámať nad ním palicu. Budeme vari lamentovať až potom, keď nepostúpime zo skupiny na ME? Slovensko potrebuje do tímu tých najlepších.
Čítajte viac Baggio z Diviny nemá fejsbúk, ale Fantómovi rád nabije. V poslednej lige oprášia spoluprácu legendy slovenského futbalu
Okrem neho chýbajú aj útočníci Polievka so Schranzom…
Útočná fáza je náš dlhodobý problém. Videl som krásny Schranzov gól do siete Milána, Polievka je zasa náš najlepší ligový útočník, ťažko ich nahradíte. Momentálne si viem predstaviť útok Schranz – Čavrič – Polievka. Ja ako tréner by som bol s takouto ofenzívou spokojný. Žiaľ, nie je tu ani jeden z nich.
Prečo máme v zásobe kvalitných obrancov, ale s hráčmi dopredu je to omnoho ťažšie?
Lebo na to, aby ste dávali góly a obchádzali protivníkov, potrebujete talent. Na to sa musíte narodiť. Zastaviť loptu a odhlavičkovať ju, na to nemusíte byť futbalový bohém.
Pravda, aj to treba vedieť, no nie je to vytváranie gólových situácií. To sa nedá naučiť, lebo hráč dôjde do situácie, keď treba improvizovať a zrazu má problém. Talent ho limituje.
Pozrite sa na Čecha Coufala – dnes hrá v Premier League, pričom kedysi ho z Ostravy vyhodili ako prašivého psa. To je dôkaz, že tvrdou drinou sa dá vypracovať aj na špičkovú úroveň. Strelca by ste z neho však nikdy neurobili.
Chýba vám niekto v nominácii?
Teším sa z toho, že tam je Sebastián Kóša, náš nitriansky odchovanec. Svedčí to o tom, že tento región je dôležitý pre slovenský futbalový systém.
Stane sa vám občas, že vám zavolajú zo Celticu a pýtajú sa na nejakého Slováka?
Spomínate si na Neila Lennona? Môjho bývalého spoluhráča, neskôr glasgowského trénera. Pred štyrmi či piatimi rokmi mi telefonoval, hľadal hráča podobného ako som bol ja. Desiatku.
Foto: TASR, AP
Vravel som mu, nech sa ide pozrieť do MLS, kde dodnes hrá Albert Rusnák. V tom čase bol naozaj dobrý a dával aj góly. Doporučil som ho, ale nič sa nestalo. Celtic zrejme o ňom presvedčený nebol.
Asi si mysleli, že hráči vášho kalibru rastú na Slovensku na stromoch…
(smiech) Zrejme. Ale nie je to jednoduché.
Tréner Francesco Calzona posledné týždne pendluje medzi Neapolom a reprezentáciou. Dajú sa zvládať takéto funkcie paralelne?
Krátkodobo áno. Do konca majstrovstiev Európy. Potom už nie. Dehonestovalo by to buď Neapol alebo našu reprezentáciu. Ale neriešme problém, ktorý neexistuje, Calzona dokoučuje sezónu s SSC a potom Euro, následne pôjde už len jednou cestou.
Kto si teda bude hľadať trénera – Neapol či slovenská reprezentácia?
To je na debatu pána Kováčika s Calzonom. Ale o jednom som presvedčený, ak tréner dostane ponuku viesť talianske mužstvo aj ďalej, v našom národnom tíme na sto percent skončí. A ak nie, môže prísť iná ponuka.
Ktovie. Vlado Weiss pred časom odmietol reprezentáciu, lebo ho viac lákala denno-denná práca s mužstvom. Tým, že Calzona dnes vedie SSC, potvrdzuje, že aj jeho takýto džob baví viac.
Sme tri mesiace pred začiatkom európskeho šampionátu – aký máte zo slovenského mužstva pocit?
Dlhodobo nehráme veľký futbal, no sme nepríjemný súper. Všetci to o nás vedia. Aj Rakúšania povedia, že Slovensko je pre nich ideálny protivník, lebo je na podobnej úrovni. To znamená, že slabí asi nie sme. Všetko je otázkou formy a štipky šťastia – vieme hrať futbal, sme takticky disciplinovaní a nepríjemní.
Kto dnes môže povedať pred úvodným hvizdom, že zápas vyhrá? Možno tri či štyri reprezentácie v Európe. U ostatných je to o momentálnom rozpoložení.
Prvý duel hráme proti Belgicku – ak od nich dostaneme bombu medzi oči, ťažko sa nám z nej bude preberať, ale čo ak ich prekvapíme nejakou remízou? Reprezentácia je o atmosfére, o tom, že hráči sa majú navzájom radi, doprajú si a nezávidia.
Foto: Lubos Pilc
Čiže reči o novej hernej filozofii v národnom tíme nie sú namieste?
Calzona určite niečo priniesol. Inak by asi s tímom nepostúpil na Euro. Zdá sa, že s hráčmi si sadol. A tí sa možno správajú k cudzincovi lepšie ako k domácemu trénerovi. Národný tím je predovšetkým o dobrej nálade.
Kto by mohol v Nemecku milo prekvapiť?
Nikto neprekvapí. Pozrite sa na Ligu majstrov – sú tam všetci, čo tam majú byť. No kto môže zaskočiť káder, ktorý má hodnotu vyše 300 miliónov eur? Ten, čo má päťmiliónový rozpočet? Určite nie.
Mysleli sme zo slovenských hráčov…
Aha. Veľmi fandím mladému Tomášovi Suslovovi, aj keď je to taký „pochábel“. Mohol by si z Talianska priniesť dobrú formu, hoci tam nedáva góly, čo by už konečne mohol. Má však veľké sebavedomie, tipol by som si, že on zaujme. Má danosti, ktoré sú extra.
Keď už hovoríme o Nemecku, pred pár týždňami zomrel Andreas Brehme, majster sveta z roku 1990. Zasiahlo vás to?
Je to tragédia. Najmä v takomto veku. Ani ja sa ešte nechystám na druhý svet, chcem tu byť chvíľu. Je to obrovská smola, mal krátky, ale veľmi intenzívny a pekný život. Je to asi tak, ako to malo byť.
Aký to bol futbalista?
Tu budem stručný. Vo štvrťfinále MS hral na mňa. On bol obranca, ja tvorca hry, ale bol som to ja, kto napokon bránil. Bol to famózny futbalista, na takého sa nezabúda. Česť jeho pamiatke.
Foto: Pacific Press / ddp USA / Profimedia