Kapitán Marek Janečka (36) povedie spoluhráčov pred prázdne tribúny, súperom nebude môcť podať ruku. „Je to pritiahnuté za vlasy,“ vravel niekdajší hráč Trnavy či Hansy Rostock pred jedným z tréningov.
Podobajú sa už tréningy na tie, ktoré ste absolvovali pred prerušením sezóny?
Od pondelka trénujeme ako predtým. Dovtedy to bolo dosť nepríjemné a zvláštne.
Čo vám najviac prekážalo?
Musím sa presúvať na tréning v rúšku. Nie sme spolu v šatni, stretávame sa iba na ihrisku. Po tréningu ideme spotení do áut a sprchujeme sa až doma.
Takýto sociálny kontakt síce chýba, ale na ihrisku sa mu už nevyhýbate, nie?
Tešíme sa, že sa začne hrať. Na rovinu však poviem, že mám z reštartu zmiešané pocity. Príliš sa mi to nepozdáva. Niektoré opatrenia, ktoré prišli v manuáli od riadiaceho orgánu ligy, sú pritiahnuté za vlasy.
Napríklad?
Z Karvinej do Jablonca je to zhruba 6–7 hodín autobusom. Do jedného sa však po novom nezmestíme, lebo mužstvo je veľké a musíme pred sebou i za sebou nechať jedno sedadlo voľné. Takže pôjdeme dvomi. Zrejme budeme cestovať deň vopred a netušíme, v akom hoteli a za akých podmienok sa budeme môcť ubytovať. Je to zvláštna doba. Kompetentní sa snažia silou mocou dohrať ligu.
Na kluby vplývajú silné ekonomické tlaky, obzvlášť keď nepredajú žiadne vstupenky a nezarobia ani na klubových suveníroch…
Veľké tlaky sú možno v Bundeslige, kde sa za vysielacie práva platia stovky miliónov eur. V Česku dostanú kluby v porovnaní s tým omrvinky. Futbal je biznis.
V kádri Dynama Drážďany z 2. Bundesligy sa objavili tri prípady nákazy. Vedenie klubu poslalo mužstvo do dvojtýždňovej karantény a nestihne tak reštart ligy. Neobávate sa podobného scenára v Česku?
Neprekvapilo ma, že Nemci začínajú prví. Sú pedanti vo všetkom. Pozitívne prípady sa objavia všade, môže sa to stať aj v Česku. Neverím, že kluby z toho majú obrovské zisky. Skôr vedenie ligy. Ono má zmluvu so stávkovou kanceláriou i televíziami, ktoré českú ligu vysielajú. Im ide o veľa. Čo z toho máme my, hráči, prípadne kluby? Veľa nie.
Môžete hrať futbal, hoci za prísnych hygienických podmienok a bez divákov.
Pandémia je nafúknutá. Každý rok vo svete zomiera množstvo ľudí na chrípku a nerobí sa okolo toho také haló.
Neobávate, že by ste mohli dostať koronavírus?
Nie. Čo má prísť, príde.
Ako často budete počas reštartu testovaní?
Práve to je jedna z vecí, ktoré ma v manuáli od vedenia ligy najviac zarazili. V Nemecku či Poľsku musí káder aj realizačný tím povinne podstúpiť testovanie. V Česku je to v kompetencii klubu. To je divné, nič s tým však neurobím.
Ktoré ďalšie nariadenia sa vám nepozdávajú?
Nebudeme vychádzať z rovnakých tunelov. Nesmieme si podávať ruky, aby sme minimalizovali kontakt. Ako však potom vezmem súperovi loptu bez toho, aby som sa ho dotkol či bol v jeho tesnej blízkosti? Príde mi to smiešne a scestné. Nevyhráva šport, ale biznis. Nariadenia rešpektujem, som len hráč. Rozhodne však s nimi nesúhlasím.
Viackrát ste už vyhlásili, že by ste sa po kariére chceli pohybovať vo futbale aj naďalej. Keby ste mohli rozhodnúť v terajšej situácii, na akú stranu by ste sa priklonili?
Veľa ľudí mi môže povedať: Ty si hráč, nevieš, čo obnáša post funkcionára. Stále je to však o vnútornom presvedčení a vlastnom názore, nie tlakoch zvonku. Prikláňal by som sa k tomu, že keď už máme hrať, tak radšej neskôr a za normálnych okolností. Nie bez osláv gólov, podávania rúk či fanúšikov na tribúnach. Momentálne už nerozhoduje podstata futbalu – zábava pre ľudí – ale jeho ekonomická stránka.