
Zažila nádherné časy, keď jej európsky futbal ležal pri nohách. Avšak aj tie terajšie, keď má problém zdolávať podpriemerné kluby Serie A.
„Výnimočné meno sa vracia, ale slávne časy sú dávno preč,“ vystihol denník Corriere dello Sport momentálnu situáciu slávnej talianskej značky.
V nedeľu pri remíze 1:1 s Hellasom Verona si totiž premiéru v drese AC odkrútil vnuk Cesareho a syn Paola Maldiniovcov Daniel.
Súperi to s ním mali náročné
Priezvisko Maldini v súvislosti s Rossoneri noviny po prvýkrát vytiahli v septembri 1954. Vtedy dvadsaťdvaročný neznámy Cesare pomohol k víťazstvu AC 4:0 nad Triestinou. Klubom, ktorý mu dal ako prvý šancu ukázať sa medzi talianskou elitou.
Tvrdý obranca si postupne našiel stabilné miesto v základnej zostave i srdciach fanúšikov. Stal sa lídrom mužstva na ihrisku i mimo neho. Za dvanásť rokov si pripísal takmer 400 štartov.

Ako kapitán priviedol mužstvo k zisku Pohára majstrov európskych krajín (predchodcu Ligy majstrov) v sezóne 1962/63. Vo vitríne mal aj štyri tituly zo Serie A. Pred smrťou v apríli 2016 viedol Milánčanov aj ako tréner.
„Hrával na poste libera, ale skôr sa mu hovorilo zametač. Súperi to s ním mali veľmi náročné,“ pripomenul Corriere dello Sport.
Obviňovali ho z protekcie
Aj syn Paolo sa vydaril. Ešte o čosi vyšší a tvrdší chlap však od svojho útleho veku nastupoval v AC Miláno. Podobne ako slávny otec sa vybral po defenzívnych chodníčkoch.
Na začiatku fantastickej kariéry to nemal jednoduché. Krátko po debute v januári 1985 čelil zlým jazykom, že si miesto v nabitom tíme získal najmä vďaka rodinkárstvu či protekcii.
„Nie je nič krajšie, ako presviedčať ľudí, že sa mýlia,“ prezradil jedno zo svojich životných kréd Paolo Maldini.
Svojmu priezvisku dal punc výnimočnosti. So 647 zápasmi v Serie A stanovil rekord. Sedemkrát vyhral s AC Scudetto, päťkrát sa tešil z víťazstva v Lige majstrov. A to ešte so spoluhráčmi prehajdákali trojgólové polčasové vedenie nad Liverpoolom v istanbulskom finále 2005. „Jedna z najhorších nocí v živote,“ dostal zo seba sklamaný Paolo Maldini.
Počas bohatej kariéry v rozmedzí rokov 1985 až 2009 si neobliekol iný dres ako ten milánsky. V 901 stretnutiach dal 33 gólov a získal 24 trofejí.
„Taliansky futbal i AC Miláno nikdy nemalo väčšiu legendu ako Paola Maldiniho,“ zložil Alessandro Nesta poklonu svojmu dlhoročnému parťákovi.
Vybral si radšej ofenzívu
Momentálne pracuje Paolo Maldini ako technický riaditeľ AC. Už takmer rok hľadá spoločne s tým športovým – Brazílčanom Leonardom – cestu z priemeru späť medzi elitu. Najskôr taliansku, potom aj európsku.
Z biedy ich možno vytiahne nový taliansky supertalent. Paolo o ňom nerád hovorí, hoci tuší, že v Danielovi Maldinim drieme veľký potenciál.
V nedeľňajšom stretnutí si odkrútil krátku premiéru. San Siro sa po jedenásťročnej odmlke znova pozeralo na Maldiniho. Pôvodne však z burácajúceho potlesku nemuselo byť nič.
„Jeho štart nebol plánovaný. Dokonca ani nemal byť v nominácii na zápas, pretože niekoľko dní netrénoval. Dostal sa do nej na poslednú chvíľu,“ vysvetlil Paolo Maldini.
Otcovská hrdosť na ikonu doľahla až neskôr.
„Bol som úplne vtiahnutý do zápasu. Emócie prišli až po ňom. Až s odstupom času vidím, aký je to skvelý moment pre našu rodinu,“ doplnil.
Jeho osemnásťročný syn vie, že latka je po dedovi a otcovi veľmi vysoko.
„Preto som si radšej vybral útočenie ako defenzívu,“ zavtipkoval Daniel na adresu svojho postu.
Ofenzívny univerzál schopný hrať na pravom krídle, poste druhého útočníka i ofenzívneho stredopoliara, si debut užil.
„Splnil sa mi sen, len škoda, že mi ho pokazil výsledok. Cítil som silné emócie, ale môj otec ma podržal,“ vyznal sa ďalší pokračovateľ maldiniovskej dynastie.
Jeho predchodcovia zažili slávne a víťazné časy. Dočká sa ich aj šikovný tínedžer? Roboty má so spoluhráčmi ako na kostole…