Bez desiatich centimetrov má dva metre, hmotnosť jeho svalmi obaleného tela atakuje trojcifernú hranicu. Už v žiackej kategórii bol vyšší ako jeho rovesníci, rozhodcovia či rodičia ostatných detí. "Čím ho to asi kŕmili?“ pýtate sa. Odpoveď vás prekvapí.
Vedel som, že je koniec
"Presne si pamätám na moment, keď som si uvedomil, že sme na mizine. Aj dnes vidím výraz tváre mojej mamy stojacej pri chladničke. Mal som šesť rokov, počas prestávky v škole som prišiel na obed domov.
Mama mala v menu každý deň to isté – chlieb a mlieko. Len to sme si mohli dovoliť," spomína si Lukaku na ťaživé detstvo.
"Vstúpil som do kuchyne, mama bola ako zvyčajne pri chladničke s krabicou mlieka. Tentoraz s ním však trepala, nechápal som to. Naservírovala mi obed s úsmevom, ako keby bolo všetko v poriadku. V momente som si však uvedomil, o čo ide.
S mliekom miešala vodu. Nemali sme dosť peňazí, aby vystačilo na celý týždeň. Už sme neboli len chudobní, boli sme úplne na mizine,“ dodáva Lukaku v rozhovore pre The Players' Tribune.
Narodil sa v Belgicku, no jeho rodičia emigrovali z Konga. Európa rodinu prisťahovalcov nevítala s otvorenou náručou. Boli obdobia, keď v rodine Lukakua nefungovala elektrina a netiekla teplá voda.
Brat Romelua Lukakua Jordan pôsobí v Laziu Rím. Spoločne reprezentujú Belgicko.
"Sprcha? Zabudnite. Stál som vo vani a na hlavu som si lial pohár teplej vody. Dokonca bochník chleba sme brali na sekeru. Vedel som, že sa finančne trápime, no keď mama začala riediť mlieko vodou, bol koniec.
Nepovedal som jej ani slovo. Nechcel som, aby sa trápila. Neraz som ju našiel doma plakať. No prisahal som sebe i Bohu, že nedopustím, aby mama takto žila ďalej."
Futbal nie je len hra. Nie pre ľudí zo zlých sociálnych pomerov. Kým väčšina detí hrala futbal pre zábavu, Lukaku bojoval o život.
„Ak som chcel rodine pomôcť, musel som sa stať profíkom. Od šiestich rokov som každý jeden zápas vnímal ako veľké finále. Či som hral futbal v parku, alebo na školskom ihrisku. Pri každej strele som sa snažil roztrhať plášť lopty.“
Aké staré je to decko?
Lukaku podriadil snahe nakŕmiť rodinu všetko. A ako keby mu v tom pomáhala i vyššia moc. V krvi mladíka sa miešali úžasné gény. Vyčnieval nad ostatnými ako obor. Bol silný a veľký natoľko, že rodičia ostatných detí spochybňovali jeho skutočný vek.
„Aké staré je toto decko? Kde má papiere? Odkiaľ pochádza?“ spomína na nepríjemné otázky Lukaku. Falošné či nepresné rodné listy nie sú pri afrických futbalistoch raritou. No to nebol prípad Lukakua.
„Som z Antverp, z Belgicka, ty jeden…“ Také boli myšlienky chlapca, keď vo vaku hľadal registračku. Podal ju rodičom, tí si ju posúvali a overovali pravosť. Pre mladíka to bolo ponižujúce.
„Tak, a teraz tvojho syna zabijem. Budeš ho odvádzať domov s plačom,“ hovorí Lukaku s odstupom o časoch, keď sa ako chlapec bil o identitu.
Lukakua hnali k hviezdnej kariére mnohé stimuly. Hnev, sľub matke či pobehujúce potkany po byte. Alebo aj palacinky, o ktoré sa v pätnástich stavil s trénerom Anderlechtu do 19 rokov. Lukaku si trúfal na 25 gólov v sezóne.
Kouč stávku prijal a útočník dosiahol métu už v novembri! Tréner po zvyšok sezóny každé ráno pripravoval zverencom palacinky a čistil klubový autobus. „Bola to pre neho lekcia – nikdy sa nezahrávaj s chlapcom, ktorý má hlad,“ smial sa s odstupom času Lukaku.
Na šestnáste narodeniny podpísal profesionálnu zmluvu s Anderlechtom. O jedenásť dní debutoval v prvom tíme. Z prvej výplaty zaplatil účty, káblovku – aby mohol pozerať Ligu majstrov – nakúpil jedlo, PlayStation a Fifu.
Užíval si to, čo mu na rozdiel od rovesníkov rodičia v detstve nemohli dať.
Po dvoch sezónach v Anderlechte odišiel do londýnskej Chelsea. Pôsobil aj v Evertone či Manchestri United, odkiaľ za masívnych 80 miliónov eur prestúpil vo štvrtok ako tretí najdrahší hráč histórie talianskej ligy do Interu Miláno. V Taliansku bude zarábať 325-tisíc eur týždenne.
Najväčším fanúšikom Lukakua v mladosti bol už nebohý starý otec. Práve jeho by po podpise zmluvy najradšej kontaktoval ako prvého.
A čo by mu povedal? „Dedo, vidíš to? Tak, ako som ti vravel. Tvoja dcéra je v poriadku. Žiadne potkany v byte, prespávanie na holej zemi či trápenie sa. Sme v poriadku. Už viac nemusia kontrolovať naše doklady. Meno Lukaku dnes poznajú.“