To isté si môžu zakričať Európania po osemfinálových zápasoch ruského šampionátu. Prvý raz od roku 1990 nepostúpil zo skupiny ani jeden africký tím, v osemfinále padol posledný ázijský zástupca a vo štvrťfinále sú už zasa iba zástupcovia európskeho a juhoamerického futbalu.
A jasnú prevahu majú reprezentanti starého kontinentu. V ich obkľúčení sa ocitli Uruguaj a Brazília. Oba tieto tímy bojujú na rovnakej strane pavúka, takže je isté, že vo finále bude minimálne jeden Európan.
Keď sa šampionát konal pred štyrmi rokmi v Brazílii, vo štvrťfinále boli štyri európske tímy, pred ôsmimi rokmi v Južnej Afrike len tri, ale v Nemecku 2006 sa natlačilo medzi posledných osem tiež až šesť mužstiev Európy.
Akoby existovala tajná dohoda a futbalové veľmoci si strážili svoje dohodnuté teritóriá. Desaťkrát sa uskutočnil finálový turnaj na európskej pôde a tento status quo porušili len raz Brazílčania, ktorí si dovolili triumfovať na MS vo Švédsku. A to už bolo pradávno – pred šesťdesiatimi rokmi.
Obdivuhodne spoľahlivo to funguje aj naopak. Keď turnaj odklepli mimo Európy, jej krajiny sa mohli lúčiť s dobrým výsledkom. Na juhoamerickej pôde triumfovali Európania jediný raz. Nemci pred štyrmi rokmi priamo v Brazílii.
Európa valcuje v Rusku zvyšok sveta. Dosť tromfov jej už padlo (Nemecko, Španielsko, Portugalsko…), ale stále má ešte nejaké v rukáve. Za kulisami veľkého futbalu netrpezlivo stoja Belgičania a Chorváti.
Čo ak by tentoraz práve oni ukázali, kto je pánom na starom kontinente?