Slovenský futbalista Filip Kiss (23) je od nového roka na hosťovaní z Cardiffu City v tíme škótskeho prvoligistu Ross County. Za sebou má premiéru, ktorá mu vyšla parádne. V ligovom súboji na ihrisku Particku strelil dva góly a prispel k remíze 3:3. „O takom debute sa mi ani nesnívalo,“ vraví bývalý kapitán reprezentačnej dvadsaťjednotky.
Stihli ste so spoluhráčmi osláviť dvojgólový zápis?
Chceli sme ísť na večeru už v Glasgowe, kde sa zápas hral, ale napokon som radšej zamieril za klubovým lekárom. Počas zápasu ma totiž začalo pobolievať lýtko a tak som si ho chcel dať do poriadku, aby som bol na ďalšie stretnutia pripravený.
Práve zranenie mohlo ukončiť vašu premiéru už po pár minútach…
Veru, bolesť prišla hneď v úvode. Vtedy mi nebolo všetko jedno. Sval som však rozbehal, čo sa napokon ukázalo byť ako veľmi dôležité.
Budú vás dva góly aj čosi stáť?
Spoluhráči zatiaľ nič nespomínali, v prvom rade ich tešilo, že som pomohol tímu k cennému bodu. Keby sme uhrali tri, bolo by všetko ideálne.
Po zápase pripomínali škótske médiá účinkovanie Ľubomíra Moravčíka v drese Celticu Glasgow. Lichotí vám porovnávanie s legendou slovenského futbalu?
V Škótsku si urobil Moravčík veľké meno, zbožňujú ho tu. Teší ma, že ma s ním médiá spájali, ale sústredím sa len na seba.
Súťažného zápasu ste sa dočkali po viac ako roku. Nemali ste pred ním trému?
To nie, na zápas som sa nesmierne tešil, chcel som si ho poriadne užiť. Dva góly boli už len príjemným bonusom.
Pamätáte si, kedy ste skórovali naposledy?
Zrejme ešte v predminulej sezóne, keď som sa strelecky presadil v druholigovom súboji s Derby County. Potom som síce strelil gól v minulom roku, ale len za rezervu Cardiffu, čo ani nepočítam.
V druhej lige ste nastupovali v drese Cardiffu pomerne často v základnej zostave. Prečo ste z nej vypadli po postupe do Premier League?
Majiteľ klubu začal investovať obrovské peniaze do drahých posíl. Do tímu prišlo viacero veľkých mien a už vtedy mi bolo jasné, že do základnej zostavy sa dostanem len veľmi ťažko. Ak by som naďalej čakal na svoju šancu, len by som strácal čas. Povedal som si jednoznačne: ak chcem hrať ešte niekedy veľký futbal, musím odísť. Verím, že na seba upútam pozornosť a ľudia v Cardiffe budú mať o mňa o pol roka opäť záujem.
Aké pocity ste prežívali počas posledného roka?
Bolo to frustrujúce obdobie. K Premier League som mal veľmi blízko, no zároveň bol od nej poriadne ďaleko. Na psychiku to bolo síce náročné, ale aj z toho zlého som si vzal len to dobré. Vedel som, že cez víkend nebudem zápasovo vyťažený, tak som trénoval ešte viac.
Nezanevreli ste na Cardiff?
Rozhodne nie, som mu vďačný za to, že ma vtiahol do veľkého sveta anglického futbalu.
A čo sen o Premier League? Vzdali ste sa ho?
Určite nie. Viem, čo treba pre veľký futbal obetovať. O pol roka sa snáď vrátim silnejší a schopný konkurovať ostatným hráčom.
Dajú sa porovnať podmienky medzi klubom z Premier League a predposledným mužstvom škótskej ligy?
Cardiff patrí medzi kluby, v ktorých všetko funguje na topúrovni. V Ross County som dva týždne a zatiaľ som veľmi spokojný. Našiel som tu ľudí, ktorí mi dodávajú sebavedomie. Práve to som potreboval. Verím, že sa im odvďačím dobrými výkonmi a mužstvu pomôžem k tomu, aby sa v tabuľke posunulo vyššie.