V jesennej sezóne ako jediný odohral plný počet minút (1530). „Prežívam najkrajšie obdobie môjho života,“ vraví spokojný dlháň (199 cm), ktorý uplynulý piatok oslávil tridsiatku.
Rakúske médiá vás chvália aj za dobrú nemčinu, ktorú ste rýchlo zvládli…
Perfektne ju ešte neovládam, ale urobil som pokrok. Považujem za dôležité, aby hráč ovládal jazyk krajiny, v ktorej pôsobí. V kabíne sa hovorí len po nemecky. Žijem s manželkou a dvoma synmi vo Viedni. Po príchode som sa sústredil na štúdium nemčiny, rok som mal svoju učiteľku. Sledujem iba rakúsku televíziu, čo mi tiež pomohlo. Po nemecky začína hovoriť aj trojročný syn Janko, ktorý už chodí do škôlky.
Kedy došlo k zlomu a stali ste sa v Rapide jednotkou medzi žrďami?
V apríli tohto roku. Príliš sa nám nedarilo, ani náš brankár neprežíval najlepšie obdobie. Dostal som konečne šancu a odvtedy som v bránke. Pred dvoma týždňami som podpísal novú, lepšiu zmluvu – až do roku 2016. Vážim si, že môžem chytať v takom mužstve, akým je Rapid.
Teraz sa zdá všetko ideálne, ale začiatky boli ťažké…
Krátko po príchode do Rapidu, v októbri 2011 som utrpel ťažké zranenie hlavy. V zápase proti Wieneru Neustadt sme sa s jedným súperom prudko zrazili hlavami. Zlomil som si kosť pod ľavým okom. Akoby som mal pod ním dieru. Nevyzeralo to dobre, ale lekári ma dali pomerne rýchlo dokopy.
Ohrozoval tento moment aj vašu kariéru?
Takto mi to lekári nepovedali, ale tvrdili, že som mal šťastie, že som si nepoškodil oko. Absolvoval som operáciu a už na začiatku roku 2012 som sa zapojil do zimnej prípravy. Sedel som na lavičke a čakal na šancu. Prišla až túto jar.
Najúspešnejší rakúsky klub čaká na titul od roku 2008. Teraz je na druhom mieste, na Salzburg stráca šesť bodov…
Necítime nijaký tlak, ani pred sezónou vedenie netvrdilo, že musíme získať titul. V kádri nastali v lete veľké zmeny, máme veľa mladých chlapcov, toľko ako nikdy doteraz. V uplynulom kole proti Innsbrucku som bol v zostave najstarší, v závere zápasu bolo na ihrisku sedem mladíkov, ktorí prišli z juniorky. Druhé miesto je zatiaľ príjemné prekvapenie, vládne s ním spokojnosť.
Znamená to, že Rapid sa s ním uspokojí?
Ak sa naskytne šanca, budeme, samozrejme, o titul zo všetkých síl bojovať. Ale nik nás netlačí za každú cenu do tejto pozície, ani diváci, ktorí sú tiež spokojní, aké výkony a výsledky dosahujeme.
Aký je záujem o domáce zápasy?
Na bežné stretnutia chodí asi 15-tisíc divákov, keď príde nejaký atraktívny súper o 3-tisíc viac. Na zápasy Európskej ligy býva v hľadisku 35-tisíc ľudí.
To je iná atmosféra, iné pomery, aké boli v Dunajskej Strede, kde ste predtým pôsobili…
Naozaj sa ťažko porovnáva, ale aj v Dunajskej Strede som zažil dobré obdobie. Mám na ňu tiež pekné spomienky, keď sa nám darilo a na futbal chodilo veľa ľudí. Potom začali ubúdať.
Rapid postúpil do skupiny Európskej ligy a v nej podával takisto solídne výkony. Na budúci týždeň budete bojovať v Kyjeve v priamom súboji s Dynamom o druhé postupové miesto. Ako vidíte vaše šance?
Bude to náročné stretnutie, také však boli všetky v skupine. Doma sme s Dynamom remizovali 2:2, je to ťažký súper, ale šance oboch sú otvorené. Nám pomôže len víťazstvo, preto do zápasu musíme dať všetky sily a pokúsiť sa vyhrať. Nemáme sa čoho obávať.
Čo vás ešte čaká v decembri?
Okrem zápasu v Kyjeve ešte štyri kolá. Liga sa hrá v Rakúsku skoro až do Vianoc. Neprekáža mi to, prežívam najkrajšie obdobie, futbal si naplno užívam, môžem hrať teraz stále. Po sezóne ma čaká krátky výlet do Londýna s manželkou, dostal som to od nej ako darček k tridsiatke. A potom sa teším na sviatky s rodinou v Šamoríne.