A dotkol sa aj háklivej témy. Svojho nečakaného odchodu z reprezentačnej stoličky v polovici októbra 2018.
Bývalý kouč národného tímu vtedy na mimoriadnej štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že sedem hráčov porušilo štatút reprezentanta a životosprávu.
Išlo o brankárov Martina Dúbravku, Michala Šullu, obrancov Ľubomíra Šatku, Norberta Gyömbéra a Milana Škriniara a stredopoliarov Stanislava Lobotku a Vladimíra Weissa.
Udialo sa tak po prípravnom zápase s Českom. "Večer som si pozrel dvakrát zápas s Českom a zrazu zisťujem, ako hráči prichádzajú zvonku. Strašne ma to bolelo, bolo to, ako keby ma niekto opľul alebo dal facku.
Čítajte viac „Stratený muž" Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu
Chcel som, aby sa títo hráči priznali. Tréning na druhý deň bol o desiatej, stretol som sa pred ním s Martinom Škrtelom a Marekom Hamšíkom, obaja boli prekvapení. Vyskúšal som teda, či sú tí siedmi chlapi a priznajú sa.
Zhodnotil som zápas a povedal som pred kabínou, že sedem hráčov bolo vonku a je to problém. Pozrel som sa každému do očí. Dúbravka mi povedal, že má ťažké obdobie v Newcastli a išiel sa odreagovať. Weiss povedal, že nevie, prečo bol vonku.
Lobotka povedal, že vo Vigu mal nahustený program a nemal čas sa odreagovať. Čudný pohľad na vec, keď hral zápasy sobota-sobota. A ešte na margo môjho odchodu povedal, že tréneri prichádzajú a odchádzajú a ja som profesionál. Prístupom stopercentný. Máme ho všetci radi, je to hráč budúcnosti s veľkým potenciálom.
Škriniar povedal to isté, som z neho sklamaný, lebo vzťah s ním bol nadštandardný. Teším sa z jeho výkonov, budem obom stále fandiť, ale aj som ich chcel na tlačovke po zápase s Českom vyhecovať čiastočnou kritikou, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za hru mužstva a nespoliehali sa na Škrtela.
Šatka mi povedal, že išiel s kamarátmi. Tí siedmi hráči ponocovali, ako som mal zareagovať? Možnosti boli tri. Mohol som jednoznačne urobiť to, že som ich nevidel, skryjem sa a budem ‚čušať‘, ale to nie je môj štýl.
Druhá možnosť bola vyhodiť všetkých, no mohol som to urobiť? Hlavne tam boli štyria hráči s vysokou kvalitou a ktorých slovenský futbal potrebuje. Neviem si predstaviť budúcnosť bez Dúbravku, Škriniara, Lobotku, Vlada Weissa, takže som sa rozhodol ukončiť moje pôsobenie pri reprezentácii.
Čítajte viac Slovan je poslanie, Orava jeho život, jedine Beatles však nikdy neprehrali. Z pracovne legendárneho pôrodníka idú návštevy do kolien
Zavolal som pána prezidenta a nepovedal som mu dôvody, lebo sú to ‚jeho deti‘ a ranil by som ho. Poplakali sme si, rozlúčili sme sa, s hráčmi iba s tými, ktorých som stretol pri ceste do auta. Nechcel som ísť do Švédska s týmito hráčmi a usmievať sa," povedal na spomínanej tlačovke Kozák.
Teraz svoje myšlienky rozvinul a ukázal aj na hlavného vinníka.
"To mužstvo malo charakter. Bolo veľmi silné. Niektorí hráči ma však sklamali. Mali sme jasné pravidlá, ktoré sa dodržiavali. Keď si chceli ísť niekde sadnúť, prišiel za mnou kapitán alebo jeho zástupca a dohodli sme sa. Rešpektovalo sa to.
ALe zrazu prišiel jeden deň a sedem z nich prišlo do hotela až ráno. Nebol som na to zvyknutý. Pritom tí najskúsenejší hráči, Škrtel, Hamšík, Hubočan a Nemec tam neboli.
Čítajte viac Rezeš ho pustil k vode, rozhodcovi vyplazil jazyk. Kozák bol najúspešnejší, hoci ho hráči opľuli
Prvý rozhovor som mal so Škrtelom a Hamšíkom, pýtal som sa ich, „čo to robíte? Veď stále sme sa dohodli, čo ma už vari neberiete vážne? Bez môjho súhlasu odídete preč?“ Oni mi na to, „ale tréner, my sme boli v hoteli.“
Na priamu otázku redaktora, či vie, kto bol iniciátorom, bol Kozák veľmi otvorený.
"Najväčšie sklamanie pre mňa – šiel som za tým a informoval som sa – bol Vlado Weiss ml. Bol hlavným iniciátorom. Bol to veľmi dobrý hráč, ale zároveň aj moje obrovské sklamanie.
Ja ako tréner, tým, že som tých hráčov nominoval a dal im šancu a mali ďalšie uplatnenie, som im dôveroval po hráčskej ale aj po ľudskej stránke.
Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
Mohol som sa spraviť slepým, ale nebol by som to ja. Život by šiel ďalej, veď som mal dobré podmienky i mužstvo, nie každý od toho dokáže len-tak odísť. No cítil som, že treba ísť.
Stretol som sa teda s pánom prezidentom Kováčikom, opýtal som sa ho, či si vie predstaviť reprezentáciu bez tých hráčov a povedal mi, že nie. Ja som mu na to odvetil, že ja si zasa neviem predstaviť ďalšiu spoluprácu s nimi. Zbalil sa a odišiel," hodnotil po šiestich rokoch v Slovenskom rozhlase Kozák.
Na otázku, či niekedy tento krok oľutoval, odpovedal, že po čase áno…
Weiss ml. však má zavreté dvere do reprezentácie aj pod trénerom Francescom Calzonom. A to aj napriek tomu, že ešte vlani podával vysoko nadštandardné výkony. Tvrdí, že taliansky tréner sa s ním nikdy nerozprával. Zo situácie sa cíti dotknutý.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
"Aj počas pôsobenia v zahraničí som zažil veľa trénerov, viacerí patria medzi svetovú špičku, ale nikto ma za celú kariéru tak neurazil, ako súčasný reprezentačný tréner, keď za príčinu, prečo ma od svojho nástupu ani raz nenominoval, označil technicko-taktické dôvody.
Dokážem akceptovať spätnú väzbu i konštruktívnu kritiku, pokiaľ mi ju niekto povie do očí, no takto som len dostával odkazy cez médiá. Zvlášť ma ľudsky zabolelo, keď som po tom, ako sme vyhrali skupinu Európskej konferenčnej ligy, chýbal aj v nominácii na rozlúčku Mareka Hamšíka, s ktorým sme v národnom drese toľko zažili…
Celkovo ma mrzí takýto prístup ku mne ako k hráčovi, ktorý ako jeden zo štyroch reprezentoval na všetkých veľkých turnajoch a niečo pre Slovensko odviedol. Veľmi som chcel pomôcť ešte viac, no od začiatku aktuálneho kvalifikačného cyklu mi to nebolo umožnené," povedal vo vyhlásení pre klubový web Slovana Weiss ml.
Kapitán belasých mal však problémy v reprezentácii aj za čias Pavla Hapala, ktorý ju viedol. Technicky nadaný stredopoliar neuniesol, že ho kouč nenasadil do zápasu v Česku, v 79. minúte sa zdvihol a opustil lavičku.
Pri nástupe do autobusu v zápale emócií tvrdil, že v reprezentácii končí. „Za Hapala som skončil, vyjadrím sa v najbližších dňoch,“ citovalo ho vtedy vydanie denníka Plus Jeden Deň.