Ukončili ste aj klubovú kariéru. Kedy padla definitíva?
Dozrievalo to vo mne už dlhšie. Debatoval som o tom s rodinou i deťmi. Nechal som si definitívu na poslednú chvíľu. Vnútorne cítim, že je to správne rozhodnutie. Snáď nebudem ľutovať.
Nebolo v hre aj to, že by ste dohrali kariéru na Slovensku?
Mohlo to tak dopadnúť aj nemuselo. Profesionálny futbal je taký, stať sa môže hocičo. Vybral som možnosť B, prvoradá je pre mňa rodina.
VIDEO: Marek Hamšík o trénovaní synov i pomoci koučovi Calzonovi
Ako vyzerá váš program po zraze?
Sedemnásteho júla sa mi začína trénerská sezóna. Vezmem si na starosti tím do 15 rokov v mojej akadémii. Teším sa na to. Už počas kariéry som sa na to chystal. Mám nastavený program. Uvidíme, či mi to pôjde.
V tejto kategórii máte aj staršieho syna Christiana, nie?
No veď, chudák… (smiech) Žartujem. O to náročnejšie bude byť trénerom i otcom v jednej osobe. Obaja synovia hrajú futbal. Zdá sa vám, že priezvisko Hamšík zvyšuje tlak na ich pleciach? Ešte sú v takom veku, že to nemusia pociťovať. Môže to byť už len horšie, keď sa to začne lámať a rozbehnú kariéry, začnú prestupovať do klubov. Musia byť mentálne silní.
Majú synovia Christian i Lucas niečo po vás?
Gény sa nedajú oklamať. Obaja majú nejaké futbalové danosti, ktoré som mal aj ja. Sú veľmi kvalitní a perspektívni. Teraz to bude aj o mne, aby som im aj spoluhráčom pomohol. Mojimi znalosťami, skúsenosťami či myslením.
Chcete sa neskôr stať aj trénerom seniorského mužstva?
Najskôr mládež a potom sa uvidí. Zatiaľ si to neviem predstaviť. Zaberie to 10–12 hodín denne, je to šialený kolotoč. Chcem si užiť mladých. Vidím sa v tom a baví ma to. Deti sú ako špongia, môžu nasávať veľa informácií. Rád by som ich niekam posunul.
Čítajte viac Priamo z Neapola: Hamšík má špeciálny kútik. Dočkal sa pocty, akú nemá inde na svete
Máte aj trénerský vzor?
Tri najkrajšie roky mojej kariéry som prežil v Neapole pod Mauriziom Sarrim, kde bol Francesco asistentom. Hrali sme ako vo videohre. Veľmi ma to bavilo.
Neapolčana vám pripravili krásne rozlúčkové video. Videli ste ho?
Pozeral som ho doma na gauči a plakal som pri tom. Tvorcovi veľmi pekne ďakujem. Pán, ktorý to spískal, ma poriadne prekvapil. Nevedel som o tom. Prial som titul celému mestu i klubu. Dlhé roky sa o to pokúšali. Užili si to, užívajú a aj budú celé leto. Po zraze sa tam chystám aj ja a uvidím nefalšovanú radosť.
A čo pamätné momenty v reprezentácii?
Bolo toho veľa. Počítajú sa výhry, trofeje, so Slovenskom účasti na veľkých turnajoch. Sú to spomienky, ktoré sa vrátia po kariére, keď mi príde ľúto. Bolo to krásne a dlhé. Mal som aj šťastie, že sa mi vyhýbali vážnejšie zranenia.
Vy ste ako trénera reprezentácie vlani odporučili Calzonu. Ako to vzniklo?
Strávil som väčšinu kariéry v Taliansku. Futbal tam robia inak ako na Slovensku. Mal som víziu, zavolal pánovi prezidentovi Kováčikovi a jemu sa myšlienka zahraničného trénera zapáčila. Som rád, že Slováci i futbalisti vidia, ako sa v Taliansku pracuje. Bodaj by to bolo úspešné a viacročné spojenie. Zlepšuje sa to.
Nie je to iba o práci v tréningoch. Nad všetkým sú výsledky, bez nich to nepôjde. Francesco je neskutočný pracant, miluje futbal a urobí maximum pre úspech. Dal by som za neho ruku do ohňa. Bude to o výsledkoch, ale zatiaľ som od hráčov ani členov realizačného tímu nepočul krivé slovo.
A skúsite si futbal aspoň na amatérskej úrovni?
To sa bije. Buď sa venujete jednej veci alebo druhej. Musel by som trénovať a starať sa o svoje telo. Rozhodol som sa pre trénerskú cestu, nie hráčsku.