Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Najskôr v Saturne Moskovská oblasť a potom v Lokomotive Moskva.
„Na Rusko mi zostali pekné spomienky,“ tvrdí niekdajší dôrazný obranca, ktorý sa pred dvoma rokmi rozlúčil s profesionálnou kariérou a o dva mesiace oslávi štyridsiatku.
Najväčšiu časť bohatej kariéry ste prežili v Rusku. Čo vám tieto roky dali?
Pre mňa je Rusko srdcová záležitosť. Spomínam naň rád a nedám naň dopustiť. Prijali ma tam medzi seba a stal som sa jedným z nich. Mám tam stále veľa kamarátov i fanúšikov.
Mrzí ma, že v uplynulých dvoch rokoch sa nedalo poriadne cestovať. Ale určite sa do Ruska zasa vyberiem, navštívim Lokomotiv a pozriem si aj nejaký zápas.
Vraví sa, že ruské podmienky sú dosť tvrdé, niektorým prekážajú najmä pobyty na báze. Ako ste sa s tým vyrovnávali?
Život nie je nikde jednoduchý. Človek si zvykne na iné podmienky. Po nejakom čase to bola pre mňa samozrejmosť. Počul som rôzne názory. Z futbalového pohľadu má pobyt na báze pred zápasom niečo do seba.
Už deň pred ním sa na stretnutie koncentrujete, oddýchnete si, dobre sa pripravíte. Nerobilo mi to problém. Samozrejme, lety sú dlhšie, ale dá sa to zvládnuť. Bola to tvrdá ruská škola. Rusko ma zocelilo.
Čítajte viac Jirkovi v Oviede otvára dvere aj meno Dubovský
Väčšina komentátorov tvrdí, že ruská liga je kvalitná. Čo hovoria vaše skúsenosti?
Je kvalitná, ale nedá sa úplne porovnať s anglickou, španielskou či nemeckou. Skôr by som povedal, že je to ťažká liga. Aj podmienkami, ktoré sú tu drsnejšie.
Napríklad je tu dlhšia a väčšia zima, to v Španielsku či Anglicku nepoznajú. Prípravy bývajú dlhé. Ruská liga má svoje plusy i mínusy. Som rád, že som ju zažil.
Viackrát ste hrali aj v Kazani, kde sa zajtra predstavia slovenskí futbalisti. Čo ich tam čaká?
Príjemné prostredie. Krásny nový štadión i pekné mesto. Dúfam, že v hľadisku budú aj diváci, potom bude dobrá aj atmosféra a vyburcuje oba tímy.
Rusom budú chýbať niektorí hráči, ale najviac Arťom Dzjuba, proti ktorému ste hrali aj na reprezentačnej úrovni, naposledy na ME 2016. Ako sa bráni tento robustný útočník?
Jasné, že je to výborný i nepríjemný hráč. Jeho neúčasť je oslabením. Ale nehovorme o ňom, my sa musíme sústrediť na hráčov, ktorí nastúpia.
Hra zbornej v nedávnom období nebola ideálna a myslím si, že nový tréner Karpin tím najmä psychologicky dobre nabudil a zmobilizoval.
Myslím si, že to bude úplne iné Rusko ako na jar v Trnave. Ale určite sa ho netreba zľaknúť. Len byť pripravený na iný zápas, než aký máme ešte v pamäti.
Foto: Vitaliy Belousov / Sputnik / Profimedia
Domnievate sa teda, že teraz sú Rusi silnejší ako na začiatku kvalifikácie?
Netvrdím, že silnejší. Len inak mentálne nastavení. Karpina dobre poznám aj z pôsobenia v Rusku. Je to ambiciózny, dosť tvrdý tréner. Nedáva si servítku pred ústa. Má svoju víziu.
Premiešal v tíme karty. V každom zápase dal kapitánsku pásku inému hráčovi – raz ním bol Smolov, raz Barinov, raz Džikija. Nikto nemá isté miesto v zostave, hráči majú vyššiu motiváciu, psychológia sa zmenila.
Obom tímom ide o veľa, naši si nemôžu dovoliť prehrať, ak si chcú udržať postupovú nádej. Bude to dobrý zápas. A najmä platí, že sa musíme pozerať na seba a na našu hru. Netrápme sa, ako sa to skončí pre Rusov, ale pre nás.
Po vašom a Škrtelovom odchode má slovenský tím novú stopérsku dvojicu. Ako sa vám pozdávajú vaši nástupcovia?
To je logický vývoj, vždy prídu nové tváre, máme dobrých nástupcov a verme, že budú najmä zdraví a bude im to klapať. Vedľa Škriniara hráva najmä Šatka, občas sa niekto pri ňom vystrieda.
Najmä Škriniar potvrdzuje vysokú úroveň, aj v talianskej lige, aj v národnom drese. Každým zápasom sú on i jeho spoluhráči v strede obrany lepší a skúsenejší.
Čítajte viac Bero išiel okolo Ďuricu. Bál som sa ho, vraví opora Arnhemu
Váš dlhoročný parťák Martin Škrtel sa vrátil do slovenskej ligy. Neľutujete, že podobný krok ste v závere kariéry neurobili aj vy?
Nie, každý z nás má svoju cestu, svoju hlavu a telo, ktoré mu dáva nejaké signály. Vravelo mi, že už stačilo. Ani hlava nebola už nastavená na ďalšiu kariéru, strácal som motiváciu, skončil som, keď som mal už takmer 38 rokov.
Ale Martin ešte našiel silu po zranení a je dobré, že prišiel do Trnavy. Je to dobré pre slovenský futbal. Mužstvu sa darí a bude súperiť so Slovanom. Bude to ešte zaujímavé. Tieto dva tímy si to rozdajú v boji o titul.
Čomu sa venujete teraz?
Dcére, priateľke, sebe, trénujem, užívam si voľno. Prežívame pandemickú dobu, ktorá zasiahla do nášho života, bola to príležitosť na zamyslenie a hľadanie spôsobu, ako sa posunúť ďalej.
Pustil som sa do budovania futbalovej akadémie Mladé levy, aj tento projekt v pandémii trochu zaspal. Nebolo všetko tak, ako som si to predstavoval, ale do budúcnosti ho nezavrhujem a chcem v ňom pokračovať.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk