V slovenskom Klube ligových kanonierov má Obert členské číslo 12, v československom Klube ligových kanonierov mu patrí odznak číslo 66. Potrebný počet gólov na otvorenie dverí do elitnej streleckej spoločnosti dosiahol v roku 1969 ako hráč Wackeru Innsbruck, má v nej na konte 107 presných zásahov.
V domácej najvyššej súťaži niekdajšieho spoločného štátu sa vo farbách bratislavského Slovana, Tatrana Prešov, RH Brno a ČH Bratislava strelecky presadil 92-krát. Ďalších 15 gólov pridal ako hráč Wackeru Innsbruck.
Bol jediným Slovákom, ktorý reprezentoval Československo vo všetkých existujúcich reprezentačných kategóriách, od sedemnástky cez juniorov „levíčat“, dvadsaťjednotku, olympijský výber, béčko, áčko aj internacionálov.
Rovnako unikátnych je jeho päť gólov vo finále pohára proti pražskej Slavii, ktorý Slovan vyhral rekordne 9:0. Je dvojnásobným šampiónom Rakúska, k tomu pridal jeden Rakúsky pohár a tri Československé (1962, 1963, 1968).
Ako hráč trikrát pôsobil v ŠK Slovan Bratislava – v rokoch 1956–58, potom v období rokov 1960–64 a svoju poslednú hráčsku etapu v „belasom“ zažil v rokoch 1965–68. So Slovanom sa štyrikrát stal vicemajstrom Československa.
V marci 1964 sa zapísal do histórie ako autor najrýchlejšieho gólu v histórii československej ligy. Na ihrisku Sparty Praha skóroval už v šiestej sekunde stretnutia a položil základ víťazstva Slovana 2:1.
Po skončení aktívnej kariéry sa vydal na trénerskú dráhu, v Slovane Bratislava trénoval mládežnícke výbery a ako asistent Jozefa Vengloša pôsobil pri A-mužstve.
Trénerský tandem Vengloš – Obert doviedol „belasých“ k dvom federálnym titulom a jednému víťazstvu v Československom pohári. Ešte v mládeži mu prešlo pod rukami veľa talentov a hráčov, ktorí sa neskôr presadili aj v reprezentácii vrátane legendárneho Petra Dubovského.