Foto: SITA, Nina Bednáriková
Rozlúčka mala byť oslavou
Na Tehelnom poli nastúpili Slováci naposledy 14. novembra 2009. Presne mesiac po zápase s Poľskom v Chorzówe, kde si definitívne vybojovali miestenku na šampionát do Afriky. Zápas s výberom USA, ktorý sa takisto kvalifikoval na MS 2010 a patrilo mu 11. miesto vo svetovom rebríčku, mal byť oslavou postupu a poďakovaním fanúšikom. A aj oficiálnym štartom prípravy na africký turnaj, ktorý sa začínal o 208 dní.
Všetko však vypálilo inak. Štadión už pomaly dožíval a nebolo to najvhodnejšie prostredie na futbalovú párty. Hráčov sklamala aj návšteva. Čakali takmer plné hľadisko, ale zaplnilo sa z tretiny – prišlo 7200 divákov. Tých potešil aspoň výsledok – domáci vyhrali 1:0 Hamšíkovým gólom z penalty.
„Trávnik bol naozaj hrozný, nič poriadne sa na ňom nedalo urobiť. Nebol vôbec vhodný na dobrý futbal,“ vravel Martin Škrtel. Bolo jasné, že betónová stavba už dosluhuje a všetci tušili, že ďalší zápas reprezentácie sa na tomto štadióne už sotva bude hrať. „Dúfam, že ho zbúrajú čo najskôr,“ dodal obranca.
Oslavy boli skromné, divákov málo a atmosféra zakríknutá.
„Čakal som, že príde viac fanúšikov,“ skonštatoval aj tréner Vladimír Weiss.
Príčinu videl v zlom marketingu i organizácii zápasu, ale najmä v nevyhovujúcich podmienkach na starom štadióne.
„Keby som mal zobrať na futbal manželku a dve deti, neviem, či by som išiel na taký štadión,“ zareagoval. „Odohrali sa tu pamätné zápasy, ale dnes je to už ruina, ktorá dýcha minulosťou. Ísť cez tunel na ihrisko, to je niečo strašné…“
Na zápas chcelo ísť 160-tisíc ľudí
Pravda, len mesiac predtým sa na Tehelnom poli hral zápas, ktorý vyvolal najväčší záujem divákov od rozdelenia Československa. Na kvalifikačný súboj proti Slovinsku sa chcelo dostať neuveriteľných 160-tisíc ľudí.
Toľko žiadostí o lístok na stretnutie, v ktorom sa už malo rozhodnúť o slovenskom postupe na MS, evidovali na futbalovom zväze. Na tribúny sa vtedy zmestilo už žalostne málo, len 24-tisíc ľudí.
Zápas vyvolal najprv futbalový ošiaľ a potom pripravil domácim obrovský šok. Postupový mečbal nevyužili. Slovinsko im zrušilo veľké oslavy. Vyhralo 2:0.
Slovákom stačila na prvé miesto aj remíza, jediný bod. Ale Weiss odmietol hrať na nerozhodný výsledok. Chcel výhru. „Na remízu sa hrať nedá, to je príliš riskantné,“ tvrdil.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Slovenský tím zlomila Birsova exportná strela za Muchov chrbát. V nadstavenom čase hostia spečatili triumf aj druhým gólom. Nad Tehelným poľom zavládlo hrobové ticho.
Ako je známe, tento príbeh mal šťastný koniec. Pre oba tímy. Slováci vyhrali spomenutý zápas nad Poľskom v Chorzówe a Slovinci si vybojovali postup v baráži, v ktorej vyradili Rusko. Zápas so Slovinskom patril medzi najpamätnejšie na Tehelnom poli v ére samostatnosti.
Slovenská reprezentácia tu nastúpila na 44 stretnutí. A ak by sme brali do úvahy aj slovenskú éru z obdobia druhej svetovej vojny, tento počet by sa zvýšil ešte o sedem ďalších.
Na Dubovského lietadlo nenašli peniaze
Keď sa rozpadla federácia a Slováci si budovali nový národný tím, na domácej pôde sa predstavili prvý raz až v piatom zápase. Samozrejme, hralo sa na Tehelnom poli.
Pod vedením Jozefa Vengloša hostili Chorvátov 20. apríla 1994. Súper prišiel bez najlepších hráčov zo zahraničia a uľahčil Slovákom úlohu – vyhrali 4:1.
Prvý súťažný súboj, v ktorom už išlo o dôležité body, sa uskutočnil o necelých päť mesiacov. V septembri privítal Venglošov výber Francúzov v kvalifikácii ME 1996. V období od roku 1994 to bola jedna zo štyroch krajín, ktorá sa hrdí titulom majstra sveta a zavítala do Bratislavy. Francúzi práve vykročili na hviezdnu cestu, ktorá sa skončila ziskom trofeje majstrov sveta (1998) i Európy (2000).
Významný zápas, na ktorý sa prišiel pozrieť aj šéf UEFA Lenart Johansson, sprevádzali vážne organizačné patálie. Signalizovali, že štadión musí prejsť dôkladnejšou kontrolou i úpravami. V čase stretnutia dva razy vypadlo svetlo, hrozilo, že sa vôbec nedohrá.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Vtedajší šéf SFZ Milan Služanič sa neubránil ani podozreniu, že išlo o sabotáž, ktorá súvisela v tom čase s vyhrotenými vzťahmi medzi vedením reprezentácie a Slovanom, ktorý dodával do tímu najviac futbalistov.
Vengloš do posledných chvíľ márne čakal na najväčšiu oporu – Petra Dubovského. Real Madrid ho neuvoľnil.
„Urobili sme všetko, čo vyžadovali predpisy. Real tvrdil, že Dubovský je zranený, ale on to v súkromnom rozhovore poprel. Nakoniec sme v Madride vybavili pre neho súkromné lietadlo, aby mohol aspoň na otočku prísť do Bratislavy. Už bolo pristavené, lenže ho nemal kto na mieste vyplatiť. Nemali sme naň jednoducho peniaze,“ spomínal Služanič.
Prví vyhrali v Bratislave Španieli
Aj oslabené mužstvo statočne odolávalo veľkému favoritovi a zápas sa skončil bezgólovou remízou. Tehelné pole sa spočiatku stalo celkom spoľahlivou baštou národného výberu. Trvalo viac ako tri roky, kým tu našlo prvého premožiteľa.
Až v 11. stretnutí na Tehelnom poli sa tešili ako prví Španieli. V septembri 1997 po veľkom boji najtesnejšie (2:1) vyhralo mužstvo, v ktorom nastúpil Zubizarreta, Luis Enrique, Hierro, Raúl a ďalšie hviezdy nielen španielskeho futbalu.
Najčastejšie sa proti Slovákom postavili na štadióne, kde spolu zvládli veľa náročných a výnimočných zápasov, českí reprezentanti. V prvých rokoch samostatnosti boli vo vzájomných súbojoch úspešnejší, ale na Tehelnom poli to neplatilo.
Najskôr sa v príprave zrodila remíza (1:1), ale potom v ostrom kvalifikačnom súboji v auguste 1997 triumfovali Slováci. V najemotívnejšom a najkvalitnejšom súboji v prvom desaťročí svojej existencie.
Vyše 25-tisíc divákov v natrieskanom hľadisku videlo výhru Jankechovho tímu 2:1. Česi rok predtým hrali vo finále ME, prežívali skvelé obdobie, v ich mužstve nechýbali také esá, akými boli Poborský Nedvěd, Šmicer…
Zápas sprevádzala kuriozita. Najprv sa mal hrať 21. mája 1997, ale v tom istom čase naplánovali aj finále Pohára UEFA, do ktorého sa prebojoval nemecký tím Schalke 04. Jeho dres obliekali Látal a Němec. Česi žiadali posunúť termín o týždeň neskôr. UEFA nesúhlasila a direktívne určila nový termín zápasu – na 24. augusta.
Všetko nasvedčovalo, že hostia zápas zvládnu – viedli Šmicerovým gólom od 14. minúty. Jančula ešte pred odchodom do šatne na prestávku vyrovnal a desať minút po nej rozhodol o výhre Majoroš.
Česko stratilo šancu na postup a víťazstvo nad nimi nepomohlo ani Slovákom. Na MS do Francúzska necestovali…
Československo na Tehelnom poli – 37 zápasov
Najslávnejšie a najpamätnejšie stretnutia odohralo na Tehelnom poli Československo. Prvý raz sa spoločný národný tím predstavil v Bratislave 31. októbra 1948. Jeho súperom bolo Rakúsko a bola to víťazná premiéra (3:1). Nasledovalo 36 ďalších súbojov s 24 súpermi, z ktorých viaceré vstúpili do histórie čs. futbalu. Medzi súpermi nechýbali ani piati majstri sveta – Brazília, Anglicko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko. Posledný, v poradí 37. zápas, tu odohralo Československo 19. augusta 1992. Symbolicky so súperom, s ktorým aj začínalo – Rakúskom. V rozlúčke s Tehelným poľom sa zrodila remíza (2:2). Dovedna sa v celej histórii na legendárnom štadióne, ktorý dali do užívania v roku 1940, uskutočnilo 88 medzištátnych zápasov (Slovensko i Československo).
| Najvýznamnejšie zápasy na Tehelnom poli od roku 1994 | |||
|---|---|---|---|
| Slovensko – Francúzsko | 0:0 | 7. 9. 1994 | kvalifikácia ME 1996 |
| Slovensko – Česko | 2:1 | 24. 8. 1997 | kvalifikácia MS 1998 |
| Slovensko – Španielsko | 1:2 | 24. 9. 1994 | kvalifikácia MS 1998 |
| Slovensko – Portugalsko | 0:3 | 14. 10. 1998 | kvalifikácia ME 2000 |
| Slovensko – Anglicko | 1:2 | 12. 10. 2002 | kvalifikácia ME 2004 |
| Slovensko – Nemecko | 2:0 | 3. 9. 2005 | príprava |
| Slovensko – Česko | 0:3 | 6. 9. 2006 | kvalifikácia ME 2008 |
| Slovensko – Nemecko | 1:4 | 11. 10. 2006 | kvalifikácia ME 2008 |
| Slovensko – Poľsko | 2:1 | 15. 10. 2008 | kvalifikácia MS 2010 |
| Slovensko – Slovinsko | 0:2 | 10. 10. 2009 | kvalifikácia MS 2010 |
TV Pravda: Pozrite si videoreportáž zo slávnostného otvorenia Tehelného poľa (vysielané 7. 3. 2019):