Modelka s najdlhšími nohami na svete, rodáčka z Brezna Adriana Sklenaříková (46) patrila k najväčším hviezdam, ktoré odovzdávali cenu najlepšiemu futbalistovi roka v ankete Pravdy.
Foto: Pravda, Archív Michala Zemana
Odvtedy uplynulo 18 rokov. Na čo si najviac spomínate?
Viem presne, aké šaty som mala na sebe… (smiech) Jasné, profesionálna deformácia. Bolo to dávno a na detaily si už nespomeniem. Zostal vo mne celkový dojem: sympatické podujatie, milé stretnutie s novými ľuďmi. Zažila som peknú, bezprostrednú atmosféru.
Pamätáte si, kto v roku 1999 vyhral?
Nie, na meno si nespomeniem, ospravedlňujem sa víťazovi… Ale nemal v tom čase zlomenú nohu? Cenu si prevzal s barlami (Vladimír Labant – pozn. aut.). Veľa slovenských futbalistov nepoznám. Ale spomeniem aspoň Ľuba Moravčíka, ktorý dlho hrával vo Francúzsku.
Pricestovali ste na vyhlásenie s prvým manželom, Christianom Karembeuom, ktorý bol aktuálnym svetovým šampiónom i víťazom Ligy majstrov v drese Realu Madrid…
V tom čase sme mali prvé výročie sobáša. Vydržali sme spolu štrnásť rokov.
Stretávate sa, udržiavate kontakt?
Nie, je to tak asi lepšie. Ale nerozišli sme sa ako nepriatelia. Chris sa má dobre. Aj on sa druhý raz oženil a má teraz babätko.
Pred osemnástimi rokmi ste boli na vrchole modelingovej kariéry, obdivovaná na celom svete. Ak by to išlo, vrátili by ste toto obdobie späť?
Boli to krásne roky, bola som veľmi šťastná, ale to som aj teraz. Som spokojná so súčasným životom a s tým, čo robím, ako žijem. Dvadsať rokov zmení človeka, je to prirodzený vývoj. Som pokojnejšia, vyrovnanejšia, bohatšia o množstvo skúseností, to má cenu zlata. Každé obdobie života má svoje čaro a už by som nemenila.
Stretávali ste sa s veľkými postavami futbalového sveta. Pretrvali tieto priateľstvá?
Bolo to obdobie, keď mali Francúzi výnimočnú generáciu, majstrov sveta i Európy. Strávila som s nimi dosť času, oslavovali sme ich triumfy. Stále sme priatelia. Príjemné sú stretnutia so Zinedinom Zidanom a jeho manželkou alebo s Alainom Boghossianom, Christophem Duggarym, Lilianom Thuramom i inými.
Ktoré futbalové osobnosti urobili na vás najväčší dojem?
Bývalý manžel obdivoval Pelého a to ovplyvnilo aj mňa. Stretnutia s ním boli vždy zážitkom, rovnako s Maradonom i Platinim. To boli pre mňa obrovské legendy. Vážim si, že som sa s nimi osobne poznala.
Foto: Pravda, Archív Michala Zemana
Sledujete stále futbal?
Za dlhé obdobie, keď som mala k futbalu blízko, sa na mňa mnohé nalepilo, utvorila som si k nemu vzťah. Pravda, už ho nesledujem intenzívne, nemám taký prehľad, ako keď bol bývalý manžel svetový futbalista. Vášeň sa trochu vytratila. Ale veľké zápasy na šampionátoch či v klubových súťažiach si rada pozriem.
Ako ste prežili vianočné sviatky?
Vo Francúzsku, u manželovej sestry. André je pôvodom Armén, mali sme Vianoce v arménskom štýle. V mnohom klasické a podobné ako naše. Varili sme navyše aj boršč, na ktorý som sa tešila.
Privítate vo Francúzsku aj nový rok?
Nie, už pred Silvestrom budeme opäť v Marakéši. Manžel André Ohanian tam vlastní známu reštauráciu Jad Mahal. Na Silvestra v nej bude asi šesťsto hostí, pripravený je skvelý program, veľká šou.
Vy ste teraz doma v Marakéši?
Striedavo žijem v Monaku a v Marakéši. Toto mesto som si zamilovala, je naozaj nádherné, rozložené pod pohorím Atlas. Staviame tam teraz luxusný hotel s 28 veľkými izbami, niektoré apartmány majú až 120 metrov štvorcových. Dokončený bude už v júni a inauguráciu plánujeme v septembri. Meno bude mať po francúzskom básnikovi – Pierrovi de Ronsardovi. Volali ho Princ básnikov a básnik princov. Po ňom pomenovali aj špeciálnu ružu.
Maroko je vychytená destinácia aj pre Francúzov?
Je to príťažlivá a čoraz viac vyhľadávaná krajina. A v Marakéši je bezpečnejšie ako v Paríži. Tu nik nemôže legálne vlastniť zbraň. Nie je to ako vo Francúzsku, kde si zoženiete kalašnikova za päť minút. Maroko som spoznala dávnejšie, keď som v jeho púštiach jazdila automobilové rely. Moje pracovné aktivity prinášajú veľa cestovania. Naposledy som strávila týždeň v Laponsku, vrátila som sa tesne pred Štedrým dňom.
Foto: Pravda, Archív Michala Zemana
Prečo ste sa vybrali do tejto studenej časti Európy?
Dôvodom bola práve zima, ktorá tam vládne. S lekárom Michelom Cymesom moderujem reláciu o ľudskom tele – Les Pouvoirs Extraordinaires du Corps Humain. Je veľmi populárna a beží na druhom kanáli Francúzskej televízie v prime time. Robila som aj iné relácie – o manželských vzťahoch, pomáhali sme tiež hľadať strateného člena rodiny a podobne.
Aká bola aktuálna téma v Laponsku?
Bol to už osemnásty diel relácie za päť rokov a tentoraz sme skúmali, ako sa ľudský organizmus adaptuje na veľký chlad. Ale zažila som predtým aj veľmi dramatické časti tohto seriálu. Sama som bola prekvapená, aký dobrodružný rozmer mojej povahy sa vo mne skrýva.
Na čo narážate?
Na ostrove Reunion sme sa venovali tomu, ako čelíme strachu, ako sa s ním vyrovnávame. Nakrúcali sme diel, ktorý si vyžadoval aj športový výkon – skákali sme do vody z helikoptéry a plávali medzi žralokmi. Bála som sa a netušila, že som niečoho podobného schopná. Venovali sme sa aj špeciálne športovým témam, so špičkovými športovcami sme skúmali, aké je tajomstvo ich vysokej výkonnosti, v čom sa odlišujú od bežných ľudí. Ôsmeho januára odvysielajú iný program, ktorý je populárny najmä v Amerike. Vyrazíte niekde do neznámeho prostredia bez pitia a stravy a musíte prežiť. Točili sme v Nepále, v krutých podmienkach, bol to horor. Zažila som hypotermiu a som rada, že som to prežila.