Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Keď sa spomenie šampionát v roku 2000, čo si prvé vybavíte?
Že sme naň veľmi rýchlo zabudli… (smiech) Ani dnes sa nemôžem zbaviť dojmu, že sme nedocenili to, čo sa vtedy stalo. Nejde o Radolského, ale najmä o hráčov. Bol to obrovský úspech, aj mne ho pripomenulo súčasné mužstvo, ktoré sa prebojovalo na šampionát. Keby sme mali absolvovať takú seniorskú kvalifikáciu na majstrovstvá Európy alebo sveta ako my vtedy, naša reprezentácia by sa na šampionáte asi nikdy nepredstavila.
Narážate na silu súperov, ktorých ste museli zdolať?
Áno, v kvalifikácii sme vyhrali skupinu. Bolo v nej Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko, v barážovom súboji sme vyradili Rusko. V záverečnom turnaji sme podľahli len v zápase o bronz Španielsku 0:1, zdolali sme Anglicko i Turecko a s Talianskom sme remizovali. O tom, že to bol výnimočný úspech, svedčí i fakt, že na ďalší postup sme čakali sedemnásť rokov. A ďalší moment: všetci reprezentanti boli zo slovenskej ligy, teraz to už tak nie je. Viacerí sa neskôr stali oporami áčka a presadili sa aj v silných zahraničných tímoch.
Myslíte si po rokoch, že ste mohli byť ešte úspešnejší?
O gól sme nepostúpili do finále. Po stretnutí s Anglickom sme už vedeli, že ideme na olympiádu do Sydney. Pred zápasom o bronz sme trochu podľahli atmosfére, opantala nás eufória. Beriem to aj na seba, ani ja som úplne nezvládol emócie. So súčasnými skúsenosťami by som trval na väčšej koncentrácii, niektoré veci by som nepripustil.
Výnimočná bola atmosféra. Na bratislavských Pasienkoch boli všetky zápasy vypredané…
Tým, že sme sa prebojovali na šampionát, sme pomohli aj slovenskému futbalu, lebo dostal šancu, aby zorganizoval také významné podujatie. Na vypredané Pasienky si odvtedy nespomínam. Ešte aj teraz, po takom dlhom čase, by som sa chcel poďakovať divákom za to, k čomu nás dotlačili. Mali na úspechu veľký podiel.
V skupine Slováci zdolali Angličanov. Na rovnakého súpera narazia najbližší pondelok aj v Poľsku…
Výhru nad Anglickom s Gerrardom, Lampardom a ďalšími esami si cením. Ale aj remízu s Talianskom, ktorého lídrom bol Pirlo. Naši hráči – kapitán Czinege, Babnič, Németh, Mintál, Greško a ďalší – sa im vyrovnali. Ukázalo sa, že budovanie mužstva trvá dva roky. Prevzal som ho v roku 1998 a najprv bola záloha Čišovský, Hlinka, Greško a Czinege. A potom sme mali obranu Čišovský, Hlinka, Lérant, Kriško. Mužstvo sme budovali, hráčov presúvali, to chvíľu trvalo.
Má aj súčasné mužstvo šancu poradiť si s Anglickom ako vaše?
Myslím si, že to nie je nemožné. Máme solídnu skupinu. Nechýba nám obrovská motivácia. Nastúpime proti domácim, proti obhajcovi Švédsku a hrať proti Anglicku? To je pre každý slovenský výber vždy veľmi príťažlivá záležitosť.
Postúpili ste na olympiádu do Sydney 2000, ale to už nebola taká úspešná etapa. Niektoré kluby neuvoľnili hráčov pre reprezentáciu. Ako to vnímate po rokoch?
To je čierna škvrna v histórii slovenského futbalu. Keď Messi vyhlásil, že sa radšej vzdá peňazí, ale chce hrať na olympiáde za Argentínu a aj nedávno urobil to isté Neymar, ktorý si obliekol na olympiáde brazílsky dres, mohli sme aj my venovať olympiáde väčšiu pozornosť. Potlačili sme ju do pozadia. Akoby sme sa – nielen vtedy – na ňu pozerali trochu cez prsty. Napokon aj zlatí bratranci Škantárovci skončili v ankete o najlepšieho športovca roka až štvrtí…
Aj teraz sa stalo, že niektoré kluby neuvoľnili popredných hráčov na finálový turnaj…
U nás na to doplatil Duda. Ale ešte väčšou stratou je neúčasť Milika a Zieliňského v poľskom drese. To je problém, ktorým by sa mala zaoberať UEFA. Organizovať taký významný turnaj mimo asociačného termínu je veľmi čudné. Tomu nerozumiem.
Poznáte veľmi dobre poľský futbal, viedli ste viaceré poľské kluby, strávili ste v nich dovedna viac ako šesť rokov. Aký je vzťah Poliakov k futbalu?
Ak my hovoríme, že máme futbal radi, Poliaci ho milujú. Niekedy je to až fanatizmus. Keby sme začali hovoriť o poľskom futbale, bola by to veľmi dlhá debata. Majú výbornú futbalovú infraštruktúru, krásne a plné štadióny…
S Poliakmi otvára Slovensko už v piatok šampionát. Vaša prognóza?
Poliaci budú chcieť vyhrať, budú tlačiť, nechajú sa strhnúť vypredaným štadiónom. Určite otvoria obranu, tam vidím našu veľkú šancu. A už som povedal, že neúčasť Milika a Zieliňského je pre nich veľká strata.
Poliaci nemuseli hrať kvalifikáciu, chýbajú im ostré zápasy. Mohla by to byť pre súperov výhoda?
Určite. Nijaký prípravný zápas nenahradí grády, ktoré má zápas o kvalifikačné body. Keby som však mal poradiť Pavlovi Hapalovi, jedným dychom by som pridal, aby sme sa na to nespoliehali.
Ako hodnotíte silu slovenského mužstva?
Máme dobrý tím, ale musí sa vyvarovať niektorých výpadkov, ktorých sa zavše dopustil. Zaváhaniam sa v dlhodobej súťaži nik nevyhne. Ale nemalo by sa na šampionáte stať to, čo napríklad proti Holanďanom v kvalifikácii. Prvý polčas sme vybuchli, ale v druhom odviedli výborný výkon. Neviem, či by sme taký výpadok na ME po prestávke ešte dohnali. Silnou stránkou Hapalovho tímu je podľa mňa dobrý kolektív, je to sympatická partia. Aspoň zvonku to tak hodnotím.
Myslíte si, že Slováci postúpia zo skupiny?
Nikdy netipujem, ale veľmi im to želám.
Pôjdete sa na nich pozrieť aj do Poľska?
Dával som dokopy nejakú partiu, ale nepodarilo sa mi to. Budem zápasy sledovať v televízii a ponúkli mi aj post spolukomentátora.