Na záver červená a bitka
Stretnutie vo Vilniuse má pre neho špeciálny náboj. Proti tomuto súperovi a v rovnakom meste pred takmer piatimi rokmi prvý raz nastúpil v základnej zostave slovenskej reprezentácie.
„Bol to môj prvý kvalifikačný zápas vôbec. Premiéru mal vtedy aj Viktor Pečovský, ale nebola pre neho príliš šťastná. Videl po prestávke červenú kartu. Nakoniec sme remizovali 1:1. Často spolu na toto stretnutie spomíname,“ pokračuje Ďuriš. Premiéru v národnom drese absolvoval tri týždne pred Litvou v prípravnom zápase v Dánsku (nastúpil na druhý polčas) a odvtedy má na konte 35 štartov.
Aj on videl naposledy červenú kartu – v ruskej lige. „Bol to nešťastný moment, po jednom súboji už v nadstavenom čase sme spadli a súperovmu stopérovi som nešťastne v páde roztrhol kopačkou čelo. Na ihrisku sa potom strhla menšia bitka, obaja sme dostali červenú kartu. O dva dni som išiel na disciplinárku, kde rozoberali video a videli, že v tom nebol nijaký úmysel, len náhoda. Pôvodný trest mi zrušili, nehral som iba jeden zápas,“ približuje útočník ruského FK Orenburg.
Ruskú etapu neľutuje
Do Ruska odišiel v zime. Vymenil boj o titul za záchranu. Plzeň sa majstrom nestala a Orenburg najvyššiu súťaž opustil.
„Keď som odchádzal z Plzne, boli sme na prvom mieste v tabuľke. Žartovali sme a spoluhráčom som vravel, aby mi nepokazili radosť z ďalšieho titulu a vydržali na čele. Žiaľ, nevyšlo to, veľmi ma to mrzí, aj kvôli chalanom, držal som im na diaľku palce, ale každý rok nemôžete byť prvý, taký je nielen futbal,“ vravel Ďuriš, ktorý vlani na jeseň ešte stihol streliť tri góly v plzenskom drese.
Napokon si vyskúšal aj obrátenú stranu futbalovej mince – s Orenburgom vypadol. „Prvý raz som zažil pád do nižšej súťaže. Bolo to pre mňa obrovské sklamanie, s ktorým som sa ešte úplne nevyrovnal. Už to nezmením, usilujem sa z tejto skúsenosti aspoň poučiť,“ zdôraznil.
Ruskú etapu napriek tomu hodnotí pozitívne, hovorí o zaujímavom úseku jeho kariéry. „V Plzni som bol šesť rokov, potreboval som zmenu. Ruská liga je kvalitná, som rád, že som dostal šancu si v nej zahrať.“
Do Orenburgu sa nechce vrátiť
V Orenburgu podpísal zmluvu na dva roky, ale už ju zrejme nenaplní. „Poviem na rovinu, druhú ligu nechcem hrať. Hľadáme alternatívy, ako tento problém vyriešiť,“ tvrdí. O najbližšej budúcnosti nechce zatiaľ hovoriť, ale nejaké nové možnosti sa ponúkajú. „Kým to nebude na papieri definitívne, je zbytočné sa o tom baviť,“ trvá na svojom.
Ďuriš si v uplynulých mesiacoch zvykal na umelú trávu vo svojom ruskom pôsobisku. Na nej sa bude hrať aj v Litve.
„Každý mi vraví, že by som mal byť na tento povrch zvyknutý. Skúšal som to však pol roka a mám pocit, že sa na to zvyknúť nedá. Aspoň čo sa mňa týka. Pohyb je na umelom trávniku úplne iný a telo to aj cíti. Teraz nás však čaká v Litve na tomto povrchu jeden zápas, musíme sa naň dobre pripraviť a zvládnuť ho. Vieme, že nás čaká nepríjemný súper, ale vyhrali sme tri kvalifikačné zápasy za sebou a bolo by dobré, keby sme túto sériu predĺžili.“