To si želal aj pred Fínskom. Pekný futbal, víťazstvo a veľa divákov. Aby aj posledná futbalová brázda svietila ako celý rok a bolo na čo v zime spomínať.
Kozák si dal tento rok záležať na každej a bolo to aj vidieť. Všetko síce vždy nevyšlo ideálne, čo platí aj o stretnutí so severanmi, ale jeho brázdy sú rovné i široké. Skrátka, bola to hlboká orba v zanedbanej futbalovej pôde.
Slováci majú za sebou rok, v ktorom víťazili, ale ešte nič nevyhrali. Aj napriek skokom vo svetovom rebríčku, rekordnej šnúre výhier a dovedna ôsmim víťazstvám, na ktoré sa kedysi nadreli pomaly aj celú futbalovú päťročnicu, zostávajú čakateľmi na úspech. Tým bude postup na šampionát a aj účinkovanie mužstva na Eure 2016. O tom, potom. Ešte tam nie sú.
Futbalisti v tomto roku urobili maximum, aby strategický cieľ splnili. Viac sa nedalo, majú maximum bodov, vyhrali v kvalifikácii zatiaľ všetko. Ale zostalo im ešte roboty ako na kostole. Fanúšikov stále na svoju stranu nestrhli, túto úlohu si nemôžu odfajknúť ako splnenú. Poloprázdne a trochu zaspaté žilinské hľadisko v zápase s Fínskom a aj v iných predchádzajúcich stretnutiach to potvrdzuje. Lístky boli podpultovým tovarom len na Španielov…
Slováci si nachystali aspoň pôdu, ktorá žije a dýcha optimizmom. Čaká na dobrú úrodu. Dlho ležala ladom. Kozák verí, že z nej už burina neporastie.