„Ľuďom sa tu žije dobre, v drvivej väčšine sú zabezpečení a nič im nechýba. Nie je problém nájsť si prácu, všetko funguje tak, ako má. Nekradne sa tu, nekorumpuje a neexistuje mafia,“ vraví skúsený gólman, ktorý sa chystal aj na utorňajší priateľský zápas zverencov Francesca Calzonu v Osle.
Počet Slovákov, ktorí hrali v minulosti v Nórsku, by sme zrátali na prstoch dvoch rúk. Žiadny tam však nevydžal desať rokov ako vy…
Pokojne to takto napíšte, lebo aj mne sa tak marí, že nikto tu dlhšie nebol. V živote by mi nenapadlo, že by som sa s futbalom dostal do Nórska a tobôž, že tu budem dlhodobo žiť.
Desať rokov mi zbehlo ako voda, je to pekná krajina, všetko tu funguje, ale nebudem klamať – občas mám toho aj plné zuby.
Prečo?
Tunajšie počasie nie je žiadne terno. V zime, keď som sa vracal zo sviatkov na Slovensku, ma čakalo mínus 30 stupňov Celzia. Úprimne? Už sa mi ani veľmi nechcelo vracať. Po takom čase je prirodzené, že vám chýba rodina a kamaráti.
Nóri sú síce priateľskí, ale zároveň odmeraní. Žeby som tu nadviazal nejaké hlbšie vzťahy, sa nedá povedať. Občas je to s nimi ťažké.
Ako ste sa tam dostali?
Dlhá story. V roku 2013 som nešťastne skončil v 2. portugalskej lige. Klub nefungoval ako mal, po prvej sezóne mi prestal vyplácať peniaze.
Ani vtedajší manažér mi veľmi nepomohol, rozviazal som teda kontrakt a vrátil sa na Slovensko – na pár mesiacov do Veľkého Mederu. S tým, že chcem ísť opäť do zahraničia. Predsa len, mal som nejaké vyššie ambície a za sebou štyri roky v Slovane.
Foto: Archív Petra Rusinu
Preto do piatej nórskej ligy?
Viete, bol som v neľahkej situácii, riešil som finančné problémy, keďže pol roka som za futbal nič nedostal. Potreboval som sa nejak odraziť, zároveň som však dúfal, že si ma na Severe niekto všimne.
Ozval sa mi Róbert Klučiar, ktorý v tom čase hrával za piatoligovú Hitru na malom päťtisícovom ostrove. Pomohol mi s futbalom aj robotou. Vo firme na spracovávanie lososov.
Jonas Vingegaard, dvojnásobný víťaz Tour de France, opisoval, aká je to náročná práca v ťažkých podmienkach…
Môžem to len potvrdiť. Brutálna a veľmi intenzívna drina. Navyše vo veľkej zime. Ľudia pri páse sa nezastavia. Nezvládol by to každý.
V ponímaní domácich je to podradná práca, nemajú sa k nej, nechávajú ju na cudzincov. Ja som však robil v sklade. Na vysokozdvižnom vozíku – nakladal som ryby na kamióny na rozvoz do obchodov.
Do piatoligovej Hitry ste odišli z treťoligového Veľkého Medera… Dajú sa vôbec tieto súťaže porovnať?
Z materiálneho hľadiska to bolo v Nórsku oveľa lepšie. Dostal som kvalitné oblečenie, kopačky, rukavice, postarali sa o nás. Neviem, ako dnes, ale v tom čase to na Slovensku nefungovalo dobre.
Samozrejme, s futbalom to bolo horšie – ťahali sme to my Slováci. Všeobecne sa to trošku vnímalo aj ako zábava. Predsa len to je malé mestečko, popri nás tam hrali len tamojší chlapci. Ale odrazil som sa – po roku som šiel už o súťaž vyššie.
Foto: Archív Petra Rusinu
Štvrtá či piata liga, drsné poveternostné podmienky, nepoddajní ľudia… To vyzerá na nekompromisný „futbal od podlahy“.
A tak to aj bolo. Nakopávané lopty, samé súboje a niekedy aj hlava-päta. No simulovanie ako v Portugalsku alebo aj u nás doma je im cudzie.
Ale zažil som tu aj pomerne kvalitný futbal – napríklad štyri sezóny v treťoligovom Eidsvold Turn. Pred dvomi rokmi som s Kongsvingerom dokonca bojoval o postup do najvyššej súťaže – žiaľ, baráž sme nezvládli.
Je futbal v Nórsku populárny?
Ľudia ho vnímajú pomerne detailne. Keď sa hrá anglická liga, tunajšie bary sú spravidla plné. Najmä počas duelov Arsenalu a Manchestru City, keďže za nich hrajú Martin Ödegaard, resp. Erling Haaland – deti často chodia v ich dresoch.
Keď hrá Rosenborg alebo Molde, zápasy sú väčšinou vypredané. V Nórsku je to priestor pre celé rodiny na spoločne strávený čas.
Nórsky novinár Jonas Adrian Giaever pre české médiá povedal, že Nóri cítia k Haalandovi odstup. Tušíte prečo?
Ja si to nemyslím. Je však pravda, že Erling má trošku chladnejší prejav. Minulý týždeň – deň pred zápasom proti Česku – otvárali v Osle väčší športový obchod a prišli tam všetky hviezdy vrátane Ödegaarda s Haalandom.
Ľudia stáli v dlhých radoch a Haaland mi prišiel bez emócie. Akoby tam bol nasilu. Bez úsmevu. Ale stále si myslím, že momentálne je mimoriadne populárny – podľa mňa ešte o niečo viac ako biatlonista Johannes Thingnes Bö. A to je už čo povedať.
Napriek jeho veľkosti Nóri nepôjdu a ani dlho neboli na žiadnom záverečnom šampionáte… Skúsite si tipnúť, kedy naposledy?
Uf… (smiech) Som tu už desať rokov, ale nespomínam si, že by sa za ten čas niekam kvalifikovali.
Foto: Archív Petra Rusinu
Bolo to v roku 2000 na európskom šampionáte v Holandsku a Belgicku – nepostúpili zo skupiny…
Oukej, tak to ma prekvapuje – dlhých dvadsaťštyri rokov nič. A pritom majú také veľké hviezdy. Šport je niekedy aj o šťastní a Nóri ho asi v poslednom čase veľa nemali. Neviem, ako inak by som to vysvetlil.
Neriešia dnes fanúšikovia, že „nejakí Slováci“ sa medzitým dostali na jedny MS a trikrát na ME?
Nóri sú v tomto smere trošku zvláštna krajina – svojej reprezentácii síce fandia, ale len odtiaľ – potiaľ. Niečo som tu už odohral, nikdy som však nemal pocit, že by sa šli z výsledkov zblázniť.
Všetko robia bez prehnaných emócií. Niečo také, že by vybučali svoj tím, to je tu akoby červená čiara. Prídu na reprezentačný zápas, užijú si ho, prehrajú alebo vyhrajú a idú domov. Ďalej neriešia.
Považujete ich súčasný tím za lepší ako má Slovensko?
Bude to iba priateľský zápas, počul som o množstve zranených hráčov, s ktorými Calzona nemôže počítať. V novinách som práve čítal vyjadrenie Haalanda, nezdá sa, že sa na ihrisku vydá až do samého dna.
Ak by sa však jednalo o ostrý kvalifikačný duel, potom by to bolo asi dosť vyrovnané. Slováci majú azda o niečo lepších hráčov. Viem, Ödegaard a Haaland sú absolútne svetové hviezdy a my až také veľké nemáme, ale v priemere je u nás viac kvality a talentu.
Nóri patria medzi absolútnu špičku v zimných športoch, majú však aj výnimočných hádzanárov, atlétov, tenistu Caspera Ruuda… Ako to vôbec robia?
A čo sa týka počtu obyvateľov, je to so Slovenskom porovnateľná krajina. Je však oddaná športu – venujú sa mu tu odmalička. Neviem, či nájdete nórske dieťa, ktoré by nič nerobilo. Patrí to k tunajšiemu zdravému životnému štýlu.
Keď vybehnem do posilňovne, zavše tam zbadám sedemdesiatnika s činkami. Na Slovensku by bol asi malou atrakciou. Nórsko je v každom smere vyspelejšie, určite to má nejaký súvis.
Foto: Archív Petra Rusinu
Mimochodom, je nejaký slovenský športovec, o ktorom sa dá povedať, že rezonuje aj v Nórsku?
(dlhšie sa zamyslí) Keď hrával Hamšík, ľudia ho poznali. Predovšetkým v čase, keď prichádzal na pár mesiacov do Švédska, bolo okolo neho celkom veľké haló. Pravda, hovorí im aj niečo meno Sagan – keď vyhral svetový šampionát v Bergene 2017, kde som bohužiaľ nebol, ľudia v práci sa ma naňho pýtali.
OSN nedávno zverejnila rebríček najšťastnejších národov na svete a Nóri patria spoločne s ich susedmi medzi absolútnu špičku. Ako sa to prejavuje?
Ľuďom sa tu žije dobre, v drvivej väčšine sú zabezpečení a nič im nechýba. Nie je problém nájsť si prácu, všetko funguje tak, ako má. Nekradne sa tu, neexistuje mafia, nerozhadzuje sa tu štátny majetok.
Ale poviem to takto: Slováci, ktorí doma nestrádajú, by nemali mať dôvod cítiť sa menej šťastne. Pravdou však je, že u nás žijeme rýchlejšie a stresujúcejšie životy, v Nórsku je to pokojnejšie. Ľudia sa nikam neženú.
Bývalá nórska premiérka Gro Harlem Brundtlandová tvrdí, že pre Nórov je typické, že sú dobrí. Či už ako ľudia alebo v tom, čo robia…
V tomto s ňou súhlasím. Aj keď sú chladní a ťažko sa vám otvoria, sú to dobráci. Neublížia vám, nikdy nie sú zákerní. Platí aj to druhé – do čoho sa dajú, v tom chcú uspieť. Naozaj sa snažia, nech robia čokoľvek.
Zostanete tam?
Uvidím, čo mi život prinesie do cesty. Momentálne som vo fáze, že by som sa zmene nebránil. Začínam si robiť trénerskú B-licenciu, chcel by som raz viesť nejakých brankárov.
Teraz by som si rád ešte zachytal, možno rok alebo dva. Ak by som našiel nejaký klub v druhej či tretej lige, potešilo by ma to. Nižšie sa mi už nechce.
Zároveň pracujem v jednej z najväčších miestnych spoločností COOP Norge, ktorá sa zaoberá importom a exportom v rámci Nórska. Sedím v kancelárii a starám sa o bežné objednávky.
Foto: Archív Petra Rusinu
Chystáte sa aj na zápas do Osla?
Áno, rád by som šiel. Zatiaľ nemám lístok, nechávam to na poslednú chvíľu. Keď tu hrali Slováci v minulosti, Samuel Slovák mi jeden dal. Poznám Lukáša Haraslína, je odchovanec Slovana, sem-tam si napíšeme, rád by som ho videl hrať.
Váš tip na výsledok?
Skončí sa to bezgólovou remízou.