Malé mestečko neďaleko Prešova je medzi najlepšou pohárovou štvorkou. „Číslo na Petra Bartoša (34)? Jasné, do minúty ho máte. Fantastický chlapec. Ochotný a pracovitý,“ vravel nám do slúchadla prezident klubu Jozef Križalkovič.
A tak mohol vzniknúť rozhovor s kapitánom a hrdinom ŠK Odeva Lipany.
Ako sa vám počúvajú takéto slová?
Krásne. Toto môže človeka len potešiť. A hádam to nie je len preto, že sme postúpili. (úsmev)
Na jeseň, keď ste vyradili druholigovú Myjavu, ste vraveli, že to boli slušné oslavy, lebo ráno treba vstávať do roboty. Aj dnes pracujete?
Ale áno, prišiel som trošku neskôr, no predsa. Aj sa ma kolegovia pýtali, čo tu robím. Oslavy boli o niečo väčšie, predsa len, zo súťaže sme poslali preč ligistu. Posedeli sme v bare na štadióne, potom v neďalekom podniku.
Do pol jedenástej, keďže to bolo stále uprostred týždňa. Nebolo to však nič bujaré, skôr na utuženie partie. Sledovali sme spolu správy na rôznych televíznych kanáloch, zabavili sa, podpichovali, keď sme sa v nich našli.
Po zápase vás snímalo niekoľko kamier a pred ústami mali viacero diktafónov. Zvykli by ste si na takýto život?
Nemal by som s tým problém. Zápas bol v televízii dokonca v priamom prenose, ale nevnímal som to. Neriešil v zmysle, že len aby sme na obrazovke dobre vyzerali.
Možno len zo začiatku to bolo trošku iné, nebol to pre nás bežný zápas. Viac zodpovednosti, ale popasovali sme sa s tým.
Budete musieť za celostranový rozhovor v Pravde priniesť niečo aj do šatne?
Máme tu cenník, požiadal som však pokladníka, aby vymyslel paušál, lebo sa nám toho nejak nakopilo. Za jedno interview to je tuším pätnásť eur, ak sa to zráta aj s televíznymi vystúpeniami, dlho budem hrať zadarmo. (úsmev)
Foto: Facebook ŠK Odeva Lipany
Rozpráva sa od rána v Lipanoch o niečom inom ako o futbale?
Čo vám poviem, je to veľká téma. Človek ani nemusí chodiť na ulicu, píšu mi kamaráti, bývalí spoluhráči. Teším sa z toho, Lipany – aj keď sú na slovenskej futbalovej mape pojem – opäť ožili futbalom. V robote som doteraz odpovedal iba na futbalové otázky a to som tu už dve hodiny.
Čo pre vás znamená futbal?
Mnoho. Nikdy som sa nedostal na vyššiu úroveň, stále je to skôr na amatérskej báze, ale naučil ma veľa do života. Disciplínu, dochvíľnosť. Čerpám z toho nielen na pracovisku, ale aj doma.
Venujem sa mu popri robote, pracujem v strojárskom podniku ZTS Sabinov ako výrobný riaditeľ. Robíme prevodovky do priemyselného sektoru, na starosti mám celý proces.
Čiže líder v kabíne aj na pracovisku…
Áno. Ešte raz sa chcem poďakovať futbalu, lebo ma mnohé naučil. Napríklad aj zodpovednosti za kolektív. Mám pocit, že mladší hráči v amatérskych súťažiach v tomto smere ochabli. V Lipanoch som hádam od roku 2005, prešiel som si rôznymi generáciami.
Zažil som tu Miroslava Drobňáka, ktorý hral na olympiáde v Sydney, bratov Jackovcov, trénoval nás Stanislav Varga, bolo sa kde učiť. Nároky sa však postupne znižujú, ani hierarchia v rámci futbalových tímov už nefunguje ako kedysi.
Koľkokrát do týźdňa trénujete?
Počas zimnej prestávky štyrikrát plus prípravný zápas cez víkend, cez sezónu máme o jeden tréning menej.
Klub vás za tento veľký úspech odmení?
Nejaké náznaky už boli. Pôjdeme spolu na jeden zápas slovenského tímu na Euro 2024. To bude zážitok. Lipany pracujú v skromnejších podmienkach, ale aj zvýšené odmeny za výhru určite budú. Starajú sa o nás čo sa dá.
Foto: Facebook ŠK Odeva Lipany
Snívalo sa vám o pokutových kopoch proti Skalici?
To nie. V hlave som ich však mal už počas zápasu, dúfal som, že to dovtedy vydržíme. Netvrdím, že som si nejak špeciálne veril, ale hovoril si, že niečo chytiť predsa musím. Lebo byť tak blízko a potom vypadnúť, to by nás dlho mrzelo.
Mimochodom, mali ste nejaký ťahák? Vedeli ste, ktorý Skaličan by mohol kam mieriť?
Môj brankársky kolega mi niečo pripravil. Paradoxne, hráči, ktorých sme mali akože prečítaných, to kopli nakoniec inde. Neviem, či som ten ťahák nečítal náhodou naopak. (smiech)
Existuje na pokutové kopy osvedčený brankársky recept?
Veľa som o tom premýšľal, prečítal nejeden článok, ale aj tak si myslím, že je to predovšetkým o intuícii. Iné je to na tréningu, iné zasa v zápase. Rozstrel sa kope spravidla iba v pohárových dueloch, ťažko sa naň človek nachystá.
A v Lipanoch ste si ho vopred vyskúšali?
Pred Skalicou? Áno, dali sme si jedno kolo a už bola tma. Žiaľ, na hlavnom ihrisku nemáme umelé osvetlenie. Pokyn od trénera bol: „kopnite si jednu jedenástku, keby náhodou“. To bola naša príprava na penalty a nakoniec to stačilo.
Dominik Greif z Malorky sa nedávno na súperov usmieval, legendárny Jerzy Dudek zasa kedysi poskakoval na čiare. Čo robievate vy?
Mám pocit, že aj mne trošku hrali kútiky. Nie preto, aby som znervózňoval a provokoval Skaličanov, no bol som v pohode. Cítil sa sebavedomo. A raz, keď súper vidí, že brankár si verí, môže to naňho pôsobiť rušivo.
Čo teraz? Slovan alebo Trnava?
Ja som za Slovan. Myslím, že kabína je nastavená rovnako. Ale budem vďačný za každého súpera. Trnava by však bola pre nás tiež veľký futbalový sviatok.
Foto: Facebook ŠK Odeva Lipany
Slovan už raz v Lipanoch hral. Spomínate si ešte?
Samozrejme. Bol som dorastenec. Mohlo to byť v sezóne 2005/2006, belasí hrali v 2. lige a vybrali tu 3:1 Náš gól strelil Janko Angelovič. Stále je pri tíme, robil nám aj vedúceho mužstva, často nás podpichne, že on už Slovanu gól dal.
Ale dobre si na to pamätám, na štadióne bola nenormálne elektrizujúca atmosféra.
Dnes to je však úplne iný Slovan…
Sledujem ho. Je to náš zástupca v európskych súťažiach. Mám rád síce Žilinu, ale keď bol Slovan v play off Európskej konferenčnej ligy proti Sturmu Graz, veľmi som mu želal postup. Každý jeho hráč je na Slovensku pojem. Bol by to zážitok proti nim.
Aj zahrať si na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave, však?
Ježiš, ani nehovorte. Dobré „ihrisečko“, aspoň lopta skákať nebude.
Ako v stredu v Lipanoch…
To je pravda. Ale poviem to takto: na to, aký je dátum, bol super terén. My tu nemáme vyhrievaný trávnik, vegetácia sa prebúdza len pomaly. V Lipanoch už bolo aj oveľa horšie. Trávnik sme si šetrili, pred duelom so Skalicou na ňom trénovali len raz.
A napriek tomu ste to pri jarnej premiére zvládli…
Je to predsa naše ihrisko. Poznáme ho. Či v zime alebo na jar. Je to náš dom. Náš hrad.
Keď hral Slovan vlani pohár v neďalekom Stropkov, tréner Ľuboš Reiter nám povedal, že „chvalabohu, že je už po zápase, lebo v meste bola čistá psychiatria“. Bude teraz v Lipanoch futbalová psychiatria bezohľadu na semifinálového súpera?
Asi áno. Taká pozitívna psychiatria. Ľudia sa budú tešiť. Určite prídu v hojnom počte. Hádam sa mi nejaké lístky ujdú. Budem to riešiť za pochodu, lebo zatiaľ mám pocit, že stále len snívam.