Tú najcennejšiu však podľa svojich slov získal až teraz ako tridsaťpäťročný. Je ňou Pohár osloboditeľov, ktorý vybojoval v drese Fluminense. Teda tímu, v ktorom začínal svoju úctyhodnú futbalovú kariéru.
Jeho tím si vo finále poradil s argentínskou Bocou Juniors. Zápas sa hral na slávnom štadióne Maracaná v Rio de Janeiro, odkiaľ Marcelo pochádza.
Čítajte viac Po odchode z Realu si nenašla nový klub. Belgická hviezda ukončila kariéru
„Real to isto pochopí, ale toto je pre mňa najdôležitejšia trofej na klubovej úrovni. Fluminense je klub, ktorý ma vychoval. V Madride vedia, že budú mať navždy miesto v mojom srdci, nehovorí sa mi to ľahko,“ povedal pohnutý krajný obranca po finále.
V Madride strávil 15 rokov a získal spomínaných 25 trofejí, čo je najviac v klubovej histórii. Do rodnej Brazílie sa vrátil tento rok po polročnej anabáze v gréckom Olympiakose.
„Môj syn si bol istý, že vyhráme. Toto je najšťastnejší deň v mojom živote. Tvrdo som drel a veľa ľudí ma kritizovalo, ale neriešil som to. A teraz sme šampióni,“ dodal s úsmevom Marcelo.
Premiérový triumf Fluminense sa však nerodil ľahko. Zápas po góloch Cana a Advinculy dospel do predĺženia. V 99. minúte poslal brazílsky klub do vedenia John Kennedy, ale po oslave s fanúšikmi dostal druhú žltú kartu a bol vylúčený.
Boca však početnú výhodu stratila po vylúčení obrancu Fabru, ktorý udrel súpera lakťom do tváre. Argentínsky tím už potom vyrovnať nedokázal.
Marcelo sa tak dočkal vytúženej trofeje. Zároveň sa stal členom elitnej skupiny štrnástich hráčov, ktorí počas kariéry vyhrali Ligu majstrov aj jej juhoamerický variant, teda Pohár osloboditeľov.
