Angličania oslavovali sté výročie založenia svojej asociácie a pozvali si na Wembley výber „zvyšku sveta“. Pozvánku do tohto výnimočného tímu dostalo len šestnásť futbalistov.
Medzi nimi aj traja z Československa: Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a Ján Popluhár. Od výnimočnej futbalovej udalosti, ktorá sa zapísala do dejín najpopulárnejšej hry, uplynulo 60 rokov.
Jediného Slováka, ktorý nastúpil v tomto stretnutí, vyhlásili o 37 rokov neskôr za najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia. Keď svetový stopér bilancoval výnimočnú kariéru, staval na prvé miesto účasť vo finále majstrovstiev sveta 1962. A na rovnakú úroveň vyzdvihol zápas storočia, ktorý sa uskutočnil 23. októbra 1963.
Čítajte aj Popluhár odriekol audienciu u Alžbety II. Nechcel ísť v papučiach
„Pozvánka do výberu sveta na prestížny zápas, ktorý sledoval celý svet, bola pre mňa obrovská pocta. Ocenenie celej mojej dovtedajšej kariéry. Pre mňa to bol rovnaký úspech ako strieborná medaila zo šampionátu v Čile,“ tvrdil Ján Popluhár.
V čom budem zajtra hrať?
Trojica československých futbalistov zažiarila rok predtým na MS. V turnaji odohrala plný počet minút, vrátane finálového stretnutia s Brazíliou. Obrovský úspech mužstva na tomto šampionáte bol vstupenkou aj do Wembley.
Len Španielsko malo vo výbere superhviezd troch zástupcov: Alfreda di Stéfana, Francisca Genta a naturalizovaného Maďara Ferenca Puskása.
Čítajte aj Slávny strelec bavil gólmi. Hneval sa, keď naňho poslali škaredého hráča
O tom, že sa chystá výnimočný zápas, sa vedelo niekoľko týždňov, ale dlho nebolo známe, kto sa objaví v nominácii čilského trénera Fernanda Riera, ktorý rok predtým priviedol domácu reprezentáciu k svetovému bronzu. Spoluhráči zo Slovana si Bimba, ako prezývali Popluhára, doberali a neustále sa ho vypytovali, či už dostal pozvánku do Londýna, či už má kúpené letenky…
Rodákovi z Čeklísa (teraz Bernolákovo) sa o niečom podobnom ani nesnívalo a otázky kamarátov nebral vážne. Sústreďoval sa na zápasy bratislavského mužstva. Práve sa chystalo na zápas s Palloseure Helsinki v novom ročníku Pohára víťazov pohárov. Správu, že si ho Riera vybral do hviezdneho tímu, sa dozvedel pred odletom do hlavného mesta Fínska.
Udalosti nabrali rýchly spád. Nestačil si ani uvedomiť, čo sa deje. Deň po návrate z Helsínk sa opäť balil a letel do Londýna. Krátko predtým oslávil 28 rokov, vo futbale preskákal už mnohé, ale odrazu sa cítil ako žiačik, ktorý sa chystá na svoj prvý deň v škole.
Foto: Archív M. Z.
Situáciu mu sťažil komplikovaný let. Prestupoval v Zürichu, ale lietadlo na ostrovy meškalo, letecká spoločnosť oznámila, že má poruchu, na ktorej odstránení pracuje. Napokon s časovým sklzom odleteli.
Na londýnskom letisku Heathrow sa sám cítil stratený. Na cestu sa ledva stačil pobaliť a vo vrecku mal desať švajčiarskych frankov…
Našťastie, keď už stál pri batožinovom páse a čakal na svoj kufor, poklepal ho niekto po pleci.
„Mister Popluhár? Vitajte v Londýne. Tréner a spoluhráči už na vás čakajú,“ vravel mu neznámy muž, ktorý ho odviezol do hotela. Ale ešte predtým pomáhal Popluhárovi riešiť nepríjemnú situáciu. Na letisku sa stratil jeho športový vak. V ňom mal kopačky.
„V čom budem zajtra hrať?“ pýtal sa s obavami, keď spisovali na letisku protokol o strate.
Príliš veľké Jašinove kopačky
V hoteli Kensington hľadal najskôr kamarátov z Prahy, ale Masopust a Pluskal sa vybrali do mesta spoznávať krásy Londýna. Na recepcii ho privítal tréner Riera. Za ním spoznával známe tváre.
"Zbadal som Portugalčana Eusébia, Španiela Di Stéfana a postupne aj ďalších. Pristúpil k nám Nemec Uwe Seeler. Ten Seeler, ktorého som bránil na majstrovstvách sveta vo Švédsku 1958.
Bol to môj vôbec prvý zápas v národnom drese a ešte k tomu na svetovom šampionáte a proti majstrom sveta. Odvtedy sme sa s tímom NSR nestretli, ale Seeler si na mňa pamätal a vítal ma ako starého známeho. Zdieľame spolu izbu, oznamoval mi," spomínal Popluhár.
Čítajte aj Slávny strelec bavil gólmi. Hneval sa, keď naňho poslali škaredého hráča
Reira mu postupne predstavil spoluhráčov a odovzdal mu kobaltový dres s číslom tri. A pamätal si aj na jeho slová.
„Stretnete sa s hráčmi, ktorých rodnú reč nepoznáte. Ste však najlepší futbalisti na svete a na ihrisku si určite budete rozumieť.“
„Nemôžem hrať, nemám kopačky,“ približoval Slovák patálie s batožinou.
„Ján, netráp sa, mám dvoje, jedny ti požičiam,“ ozval sa sovietsky brankár Lev Jašin. Vybehol do izby a o chvíľu mu už podával svoje. Elitnú futbalovú spoločnosť pobavil. Nosil kopačky číslo dvanásť, o tri čísla väčšie ako slovenský futbalista…
Tento problém bol však vzápätí zažehnaný. Adidas venoval každému futbalistovi po tri páry kopačiek.
Foto: Archív M. Z.
„Definitívne som sa upokojil až o niekoľko hodín, keď sa na recepcii objavil môj stratený vak, niekto ho priviezol z letiska. V ňom som si našiel aj moje čilské kopačky, na ktoré som bol zvyknutý.“
Večer si išli zatrénovať v nových teplákoch s emblémom FIFA. Tím snov, ktorý Angličania oficiálne nazvali Rest of the World, si zahral v dobrej nálade medzi sebou futbal na dve bránky.