„Večer predtým sme boli s rodinou na pláži, kopali si do lopty a užívali. Keď sme však na druhé ráno počuli alarm druhý a tretíkrát v rozmedzí jednej hodiny, bolo nám zrejmé, že toto je naozaj iný deň,“ vraví skúsený útočník z druholigového FC Sektzia Ness Ziona.
Otázka, „ako sa máte“, asi tentoraz nie je na mieste…
Veru tak. Bolo mi už aj lepšie.
Kde sa teraz nachádzate?
Momentálne v Bukurešti, o chvíľu poletíme do Viedne a odtiaľ domov na Slovensko. V nedeľu sme sa s rodinou radšej zbalili a z Izraela odišli preč. Nevyzerá to tam vôbec dobre.
Odchod sme riešili už od sobotňajšieho obeda. Chvalabohu, nakoniec sa nám to podarilo, lebo na prvé dve lietadlá sme sa nedostali. Poviem vám, bol to celkom stres.
Rozumieme…
Kto to nezažil, neuverí. Teroristi neustále odpaľovali rakety, do toho hučali sirény. Keď vám signalizujú, že do vašej oblasti niečo letí, nie je to príjemné.
Budeme trošku osobní – mali ste už niekedy taký veľký strach?
Možno vás to prekvapí, ale bolo mi už aj horšie. A to keď som pred tromi či štyrmi rokmi počul sirény prvýkrát. Vtedy z Gazy vyletelo okolo 500 rakiet. Len jedna však smerovala do oblasti, v ktorej sme žili.
Bolo to prvýkrát, osobne som to vtedy prežíval viac, lebo ak sa niečo opakuje, predsa len to vaša hlava vezme inak. Teraz sme už vedeli, čo robiť. Aj keď, priznávam, šok to bol poriadny. Počuli sme výbuchy, v porovnaní s predošlou skúsenosťou to bola iná dimenzia.
Kde ste sa ukryli?
V byte máme kryt, vyzerá ako obyčajná izba, má však pancierové dvere i okno s filtrom proti chemickému útoku. Nachádza sa v jadre budovy a je spevnená väčším množstvom betónu. Jednoducho je to tam bezpečnejšie. V sobotu doobeda sme tam chodili každú chvíľu. V starších budovách vychádzajú ľudia na schodisko alebo do pivníc.
Čítajte viac Hrozná správa z Izraela. Pri útokoch Hamasu zomrel bývalý profesionálny futbalista
Čo ste videli v sobotu ráno pri pohľade z okna?
Bývam v meste Bat Jam, neďaleko Tel Avivu, necelých tridsať kilometrov od Gazy. Nie je to blízko, ani ďaleko. Videl som množstvo rakiet. Nielen vo vzduchu, ale aj tie, ktoré vybuchli. Presne som vedel, kde, keďže odtiaľ stúpali kúdoly dymu. To všetko za neustáleho zvuku sirén.
Ihneď ste vedeli, že toto nie je obyčajný deň v Izraeli?
Práveže nie, spočiatku sme to nedokázali odhadnúť. Prvá siréna nás prebudila o 6.30, až postupne – zo správ v televízii a na internete – sme sa dozvedali o rozsahu tohto útoku.
A keď sme počuli alarm druhý a tretíkrát v rozmedzí hodiny, bolo nám zrejmé, že toto je naozaj iný deň. Na festivale neďaleko Gazy boli v tom čase už stovky mŕtvych.
Komunikovali ste aj s klubom?
Večer predtým sme boli s rodinou na pláži, kopali si do lopty a užívali. V sobotu ráno o deviatej sme mali naplánovaný tréning, najprv nám povedali, že keď sa situácia upokojí, na ihrisku sa stretneme večer. Rýchlo sme však všetci zistili, že futbal je na druhej koľaji.
Čo bol ten moment, keď ste si povedali, že odchádzate?
Zistenie, že tento teroristický útok je neobvykle veľký. Necítili sme sa tam viac bezpečne. V Izraeli máme známu, ktorá je domáca, sama nám povedala, že tentoraz je útok diametrálne väčší ako kedykoľvek predtým a odporučila nám, aby sme odišli.
S manželkou máme dieťa, bezpečnosť je pre nás aktuálne prvoradá. Nebolo však jednoduché dostať sa preč, lety postupne rušili, našťastie sa nám napokon ušli nejaké miesta.
Cesta na letisko do Tel Avivu asi nebola príjemná.
Isteže. Aj sme sa báli, i keď už to nebolo také dramatické, ako v sobotu doobeda. Presun sme riešili aj so spoluhráčmi, každý bol z toho trošku nervózny, predsa len, keď ste v aute a niečo sa zomelie, nemáte sa kam ukryť.
Jedna vec sú totiž rakety a druhá, že za hranicami Gazy sa premávali teroristi na džípoch so samopalmi a bazukami. Takých stretnúť nechcete. Na ceste bolo málo áut, šlo to rýchlo, na druhej strane nám to prišlo pocitovo nekonečne dlho.
Bola na letisku v Tel Avive panika?
To nie. Bolo tam množstvo ľudí, ale všetci sa správali organizovane. Aj vtedy, keď sa spustil alarm. Izraelčania majú tieto veci pod kontrolou a zachovávajú chladnú hlavu. Niečo už predsa zažili. Nechcem žiadnu krajinu uraziť, ale dokážem si živo predstaviť chaos a stres, aký by bol za týchto podmienok na nejakom inom veľkom letisku.
Viete presne, koľkú sezónu ste už v Izraeli?
(úsmev) Nie je ich až tak veľa, ale klubov áno, možno to trošku mätie. Tuším som tu tri a pol roka.
Čo vám na krajine a tamojšom futbale najviac učarovalo?
Je to celý balík – krajina, miestna kultúra i samotný futbal, ktorý je kvalitný. Maccabi Tel Aviv, Maccabi Haifa i Hapoel Beer Ševa pravidelne hrajú v európskych pohároch. Viem, že vo svete tunajšiu súťaž podceňujú, ale neoprávnene.
V Izraeli je navyše dobrý život i počasie. Páčilo sa nám tu. Priznávam, spočiatku sme mali aj obavy, ale môžem povedať, že je tu super. Žiaľ, uplynulá sobota nami otriasla. Spoločnosť sa spoliehala na protiraketový dáždnik, teraz však na územie Izraela prenikli teroristi a ľudia majú oprávnený strach.
Stovky z nich zavraždili a uniesli, s niečím takým sa krajina ešte nestretla. Nikto nevie, čo sa vlastne stalo, prečo nezasiahla obrana štátu, na ktorú sa tak veľmi spoliehali.
Čítajte viac Oklamali Izrael. Ako sa Hamasu podarilo prekvapiť najmocnejšiu armádu v regióne
Sledujete aktuálne spravodajstvo z Izraela?
Nesedím s mobilom v ruke, skôr manželka. Som však v kontakte s niekoľkými priateľmi, posúvajú mi informácie. Viem od nich, čo sa deje.
Hnevajú sa?
Sú skôr prekvapení, že sa to vôbec stalo. Veď zomrelo viac ako 700 ľudí, ďalších uniesli, každého známy je nejakým spôsobom dotknutý. Ľudia sa pýtajú, prečo teroristov do hodiny nezlikvidovali, ako je možné, že zlyhala pozemná obrana. Zatiaľ nedostali žiadnu odpoveď.
Dosiaľ sa veľmi nebáli, lebo rakety síce lietali, ale izraelská armáda mala na ne odpoveď, tento útok bol však brutálny. Ľudia už dlho nevideli samopaly na ulici.
Musia vaši spoluhráči narukovať?
Všetci majú povinný trojročný armádny výcvik. Takých, ktorí môžu ihneď naskočiť do armády, je v Izraeli veľa. Taktiež množstvo vojakov v zálohe. Možno povolajú aj niektorých mojich spoluhráčov, zatiaľ však takúto informáciu nemám. Pripravení sú ale zrejme všetci.
Máte obavy z toho, čo sa teraz bude diať?
Samozrejme. Dosiaľ to boli ojedinelé výstrely, toto je nová situácia. V Gaze majú množstvo rukojemníkov, podľa toho bude zrejme vyzerať aj odpoveď.
Tamojší ľudia by možno chceli, aby to tam teraz poriadne rozbombardovali, ale keďže tam majú vlastných, bude to ťažké. Ktovie, akým smerom sa to pohne. Otázku, „čo teraz bude nasledovať“, som položil viacerým. Odpoveď som nedostal. Nikto nevie. Odveta môže trvať týždeň, ale aj omnoho dlhšie.
Rozmýšľali ste nad futbalovou budúcnosťou?
Na to je ešte priskoro. Avšak aby som sa do Izraela vrátil, musela by sa situácia výrazne stabilizovať. Mám rodinu, pôjdem, keď tam zavládne pokoj.
Čítajte viac Varovali sme ich pred veľkým úderom, nebrali to vážne, zaznelo z Egypta. Izrael pri útoku zlyhal