Pavol Diňa, autor 129 ligových gólov, ktorého vždy zdobila pracovitosť a skromnosť, sa nedávno dožil šesťdesiatky.
Už ste oslávili životné jubileum?
Ešte ma v sobotu čaká exhibícia v Snine. Môj výber sa stretne s výberom ligových kanonierov. Fanúšikovia sa môžu tešiť na veľké mená, verím, že sa dobre zabavia.
Trúfate si streliť aj nejaké góly?
Mám menšie zdravotné problémy, ale na ihrisko vybehnem. A keď mi pomôžu spoluhráči a niečo mi pripravia, možno dám aj nejaký gól. (smiech)
Dali ste 129 gólov v piatich slovenských tímoch. Spomínate si na niektorý špeciálne?
Bolo ich veľa, mnohé si už nepamätám. Ale mám zlatú kopačku za najkrajší gól vo federálnej lige, dal som ho na Bohemke zo 40 metrov. Aj v slovenskej lige som dostal spony za góly mesiaca. Spomínam si na strelu do šibenice trnavského brankára Fišana.
Stý gól som si pripísal v drese DAC proti Humennému, z priameho kopu som v závere prekonal brankára Šantu a vyhrali sme 1:0. Odľahlo mi, lebo predtým som nepremenil penaltu, trafil som do brvna. Zo 129 gólov som až 81 dal ešte vo federálnej lige.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Tam sa asi strieľali ťažšie…
Neporovnateľne ťažšie ako v slovenskej lige. Stáli proti mne vynikajúci obrancovia, ktorí boli postrachom útočníkov. Prišli sme na Spartu a bránili ma Chovanec a Straka…
Ale aj špičkoví útočníci naháňali strach obrancom. V sezóne som dal za Banskú Bystricu 16 gólov a nebol som ani v päťke najlepších.
V ďalšej 19, ale bol som len tretí. Ani s takou bilanciou som nemal šancu dostať sa do reprezentácie. V lige boli takí kanonieri ako Skuhravý, Griga, Daněk… To bola sila.
Ale vo vašej ére bolo aj v slovenskom futbale dosť strelcov – Semeník, Luhový, Kožlej, Németh, Mintál, neskôr Vittek. Teraz chýbajú. Vymreli strelci na Slovensku?
Určite nevymreli. Vždy sa aj u nás nájdu talentovaní chlapci, len sa im musíme venovať. Strelcov si musíme vychovávať.