Mal pätnásť a z Jupie Podlavice, kde vyrastal, sa chystal na dôležitý krok. Prejavil o neho záujem Slovan Bratislava, ktorý mal zaplatiť podľa tabuľkových výpočtov 125-tisíc korún. Prežíval však finančné suchoty a na talentovaného futbalistu nemal.
Sumu dal napokon dokopy otec Richard Hamšík. Predal Felíciu a zložil 25-tisíc korún. Sedemdesiattisíc mu požičal podnikateľ Milan Beňo a tridsaťtisíc hokejista Vlastimil Plavucha, bývalý hokejový reprezentant, obávaný strelec, ktorý prispel k strieborným medailám na MS 2000 v Petrohrade.
Čo pre vás pred vyše dvadsiatimi rokmi znamenala suma, ktorou ste pomohli Hamšíkovcom?
Tridsaťtisíc korún nebola v tom čase až taká malá suma, bolo to dosť peňazí. A, samozrejme, vysoká bola aj suma, ktorá putovala do Jupie za prestup.
Odkiaľ ste sa poznali s Hamšíkovým otcom?
Obaja pochádzame z Banskej Bystrice. Keď sme mali toľko rokov ako vtedy Marek, možno o niečo viac, hrávali sme spolu futbal. Potom sa naše cesty rozišli, dlho sme sa nevideli, lebo som bol dlhší čas preč a do Bystrice som chodil málo. Stretli sme sa zasa až v čase, keď jeho syn prestupoval. Poznal som sa s pánom Beňom, bývalým futbalistom, ten mi o tejto situácii povedal.
Aký bol váš vzťah k futbalu?
Pomerne dlho som hrával futbal i hokej, rozvíjal som obe kariéry. Oba športy mám rád, neskôr som sa priklonil k hokeju. Ale futbal som si vždy rád zahral, poznám sa aj s mnohými futbalistami, mám k nemu stále blízko.
Vedeli ste v roku 2002 niečo o mladom Hamšíkovi? Alebo ste len verili otcovi, že je veľký talent?
Nepoznal som ho, ale verili sme otcovi. Aj on hrával futbal, vedel to posúdiť. Hoci platí, že rodičia majú často ružové okuliare, keď sledujú prvé kroky svojich detí v športe. Veril som, že otec to hodnotí triezvo a dokáže reálne odhadnúť, čo sa v synovi skrýva. Chvíľu sme o jeho návrhu uvažovali a rozhodli sa, že ideme do toho, že mu v prvom kroku pomôžeme.