Božič podľa bosnianskych médií niekoľko rokov bojoval s nádorom na mozgu a absolvoval dve veľké operácie, no napokon, žiaľ, zomrel.
V marci 2007 ho prvýkrát tréner Fuad Muzurovič povolal do národného tímu Bosny a Hercegoviny a 8. septembra toho istého roku debutoval proti Maďarsku pri prehre 0:1, keď nahradil Darka Maletiča.
Posledný zápas v drese Bosny odohral nasledujúce leto proti Bulharsku.
Narodil sa v Tuzle, potom sa presťahoval do Srbska a svoju kariéru začal v tamojšej Loznici. Hral za Radnički Belehrad, v lete 2004 prestúpil do maďarského Fehérváru, s ktorým v roku 2006 vyhral Pohár a v zime 2008 zamieril do Újpestu.
Čítajte aj Fanúšikovia ho milovali a on miloval ich. Takto si budeme pamätať Maria Božiča
V Maďarsku strávil celkovo päť rokov, nazbieral 126 ligových štartov a strelil 15 gólov.
Potom prišiel na Slovensko a zmluvu podpísal so Slovanom Bratislava, s ktorým v dvoch sezónach získal štyri trofeje. Patril medzi najväčších srdciarov v klube a medzi fanúšikmi bol mimoriadne populárny.
"Slovan pre mňa znamená niečo veľké, je to klub s bohatou tradíciou, o ktorom sa vie a rozpráva aj mimo Slovenska. Pred dvoma rokmi som mal ponuku aj z Ruska, ale nakoniec som si vybral Slovan. Mohol som sa rozhodnúť kvôli peniazom, ale nechcel som.
Ja som chcel titul, pohár a to sa nakoniec aj podarilo. Ukázalo sa, že som vtedy neurobil chybu. Každý deň som sa presviedčal o tom, že Slovan je veľkoklub a vždy aj bude," povedal po svojom odchode pre portál Sport7.
V Slovane získal, čo mohol. Za dva roky štyri tituly.
"Pre mňa to znamená vlastne všetko. Každý človek, ktorý niekedy hral alebo hrá futbal vie o tom, že trofeje sú všetkým. Práve o nich každý sníva a pritom je jasne, že nie každý ich môže vyhrávať. Málo hráčov na celom svete môže získať každý rok aspoň jednu trofej.
Ja som za dva roky v Slovane získal štyri, čo je pre mňa obrovským úspechom. Tento klub mi dal všetko, o čom som sníval od začiatku svojej kariéry, a preto naň nikdy nezabudnem," zdôraznil.
„Najkrajším bol určite zisk double a oslava s našimi fanúšikmi, na to v živote nezabudnem. A najsmutnejší? Keď sme vypadli so Stuttgartom. Vtedy som po zápase plakal a celý týždeň som neveril, že sa to stalo. Hrali sme dobre a v tom období sme si zaslúži postúpiť v Európskej lige ďalej,“ dodal.
Potom odišiel do Izraela, kde hrával za Ašdod, potom za srbský za Borac Čačak, v Číne za Shanghai Shenhua, v Azerbajdžane za Simurq a v roku 2016 ukončil kariéru doma v Loznici, kde neskôr pôsobil ako športový riaditeľ.
Mario, nikdy nezabudneme, znie zo Slovana
Futbalový Slovan si zaspomínal na Božiča na sociálnych sieťach.
„ŠK Slovan Bratislava obdržal s veľkým zármutkom informáciu o úmrtí nášho bývalého hráča Maria Božiča. Svojím herným prejavom i prístupom zaradil k obľúbencom fanúšikov Slovana a k hráčom, ktorí zostali zapísaní v belasých srdciach,“ píše sa okrem iného v príspevku na facebookovej stránke klubu.
„Prispel k zisku double v sezóne 2010/11 i k zisku Slovenského pohára v ročníku 2009/10. Vo finále s Trnavou dal vtedy pri víťazstve 6:0 druhý gól, ktorý bol jeho premiérovým v drese najúspešnejšieho slovenského klubu. Z priameho kopu trafil parádne do šibenice brankára,“ pripomína ŠK Slovan.
Pozrite si spomínaný gól:
„Mario, nikdy nezabudneme. Navždy v našich belasých srdciach,“ rozlúčil sa Slovan s Božičom v ďalšom príspevku, pri ktorom nechýbajú jeho fotografie z čias pôsobenia v belasom drese.