„Liga v Južnej Afrike má vo všetkých parametroch najvyššiu úroveň z krajín, v ktorých som pôsobil,“ tvrdí 55-ročný rodák z Košíc Jozef Vukušič.
Zastavil koronavírus bežný život aj na druhom konci sveta?
Je to podobné ako u nás. Futbalovú ligu prerušili, kluby a ihriská sú zatvorené, v školách sa neučí… Fungujú len predajne potravín, drogérie, pošta a banky. Väčšinu času trávim doma.
Ste v Durbane sám?
Cez Vianoce a na prelome rokov tu bola manželka a 11-ročná dcéra Sandra. Pricestovali aj v čase jarných prázdnin. Na Slovensko stihli odletieť v poslednej chvíli, ešte pred uzatvorením hraníc.
Foto: AMAZULUFC.NET
Prezident Cyril Ramaphosa nariadil prísne opatrenia do 16. apríla. Vráti sa teraz život do bežných koľají?
Obdobie, ktoré nazval „lockdown“, teda obmedzením pohybu, predĺžil do konca apríla. Priebeh pandémie je tu prijateľný. V krajine žije 60 miliónov ľudí a doteraz zistili asi 2500 pozitívnych prípadov. Zodpovedné orgány to majú pod kontrolou. Opatrenia sú prísne a ľudia disciplinovaní. Pomáhajú armáda a policajti. Keby som opustil teritórium, kde bývam, rýchlo by ma vrátili. A po diaľnici by som vôbec neprešiel. Áut na cestách je minimum.
Bývate v turisticky atraktívnej oblasti, kúsok od pobrežia Indického oceána. Môžete vychádzať z domu?
Nepotrebujem na to povolenie, ale dodržiavam odporúčania. Z domu mám výhľad na more, na jednej strane ulice sú luxusné hotely, všetky sú pozatvárané. Prejdem dvesto metrov a som na krásnej pláži s bielym pieskom. Stovky ľudí tu bežne chodia na prechádzky, behať, cvičiť, kúpať sa. Teraz tam nie je ani noha. Do potravín mám 500 metrov, po ceste stretnem päť ľudí, v obchode ich je desať.
Myslíte si, že sa liga dohrá?
Je to reálne, ale veľa bude záležať, ako sa bude situácia vyvíjať. Keď sa na konci apríla vráti život do normálu, dostaneme tri týždne na tréning a potom sa dohrá liga. Zostalo nám už iba šesť kôl, do konca júna by sme ju dokončili. Nesmie sa však v nijakom mužstve objaviť koronavírus. Lebo potom sme odpísaní.
Jedným z legionárov vo vašom tíme je aj slovenský útočník Miloš Lačný. Ako sa uviedol?
V každom tíme môžu byť maximálne piati cudzinci. Miloš prišiel len v januári, dobre pripravený, ale ešte potrebuje čas na aklimatizáciu. Hráva viac na krídle, gól ešte nestrelil, na jeho poste v útoku máme hráča, ktorý ich dal dvanásť.
Foto: Archív J. V.
Juhoafrickú ligu dobre poznáte, AmaZulu nie je vaše prvé pôsobisko…
V Južnej Afrike som dovedna piaty rok. Prvý raz som viedol vyše dva roky druholigový tím z Kapského Mesta, nastúpil som v ňom na jar 2010, krátko pred MS. Povedal som si, že ak sa sem vrátim, tak už len do najvyššej súťaže. V lete 2018 som prevzal mužstvo Polokwane. Predtým sa ledva zachránilo, ale vytiahol som ho na historické 5. miesto a urobil som si v lige dobré meno.
V Polokwane ste však skončili predčasne. Prečo?
Mal som zmluvu ešte na tri roky, ale dohodol som sa na jej ukončení. V klube o tom spočiatku nechceli ani počuť, ale mal som zdravotné problémy, upchatú cievu na ruke, musel som doma absolvovať operáciu. Polokwane leží vo vnútrozemí, ukázalo sa, že pre nás to nebolo úplne ideálne miesto na život. Vrátil som sa do Košíc, ale v Južnej Afrike som mal stále veľa ponúk, až som sa rozhodol vlani v septembri nastúpiť do AmaZulu. Mužstvo zle začalo sezónu, po piatom kole prepustili trénera. Priznávam, vybral som si ho aj preto, že pôsobí v Durbane.
AmaZulu je predposledný v tabuľke. Ako vnímate aktuálnu situáciu?
Verím, že sa zachránime. Máme rovnaký počet bodov ako dva tímy nad nami. Zostupuje len posledný a predposledného čaká baráž s dvojicou z druhej ligy. Pod nami je tím Black Leopards, má o tri body menej. Vo finiši nás čakajú najmä domáce zápasy s priamymi konkurentmi, verím, že to zvládneme.
Tesne pred prerušením ligy ste dosiahli aj výsledok, ktorý vzbudil rozruch…
Vyhrali sme na pôde lídra a dlhodobého suveréna Kaizer Chiefs 1:0. To sa považovalo za obrovskú senzáciu a veľmi nám to pomohlo. Očakávam, že sa liga dohrá. Aj keď bez divákov, lebo tu sa všetko odvíja od televízie, ktorá vysiela takmer všetky zápasy z kola. Každý klub zinkasuje z televíznych práv dva a pol milióna eur. Ďalšie peniaze má od sponzorov. Na zápasy sa lieta, dopravu i hotely majú tímy hradené. Hrať ligu sa oplatí.
Akú má úroveň?
Je to najkvalitnejšia a najbohatšia futbalová súťaž v Afrike. Futbal je v krajine šport číslo jeden. Prekonal aj tradične úspešné ragby.
Prečo sa výraznejšie nepresadzuje reprezentácia?
Chýba väčšia systémovosť a koncepcia, čo platí aj o práci s národným tímom. Vedie ho teraz domáci tréner, robí rôzne iniciatívne kroky, situácia sa možno zlepší. Problém je, že mladí hráči začínajú s tréningom pomerne neskoro, majú často pätnásť i viac rokov. Záujem je veľký, aj talentov dosť, ale neexistuje sieť akadémií, ako to poznáme inde, chýbajú kvalifikovaní mládežnícki tréneri. Tu ešte futbal funguje najmä v komunitách alebo na ulici.
Pred desiatimi rokmi sa uskutočnil v Južnej Afrike svetový šampionát. Pomohol rozvoju futbalu v krajine?
Samozrejme. Vybudovala sa najmä skvelá infraštruktúra. Hráme na štadiónoch, kde sa hrali zápasy MS, je to vždy zážitok, sú stále ako nové. Na prestížne derby Kaizer Chiefs – Orlando Pirates príde na štadión Soccer City v Johannesburgu až 90-tisíc divákov. Futbal nabral nové dimenzie, funguje marketing. Spravodajstvo z ligy má vysokú úroveň, médiá sa jej venujú celý týždeň. Televízia vysiela skoro všetky stretnutia z prestížnych európskych líg, populárna je najmä anglická.
Na šampionáte sa predstavili aj Slováci, vyradili obhajcov titulu z Talianska. Bola to dobrá reklama Slovenska. Vedia domorodci ešte niečo o ňom?
Práve v Durbane sme odohrali osemfinálový zápas s Holandskom. Domáci si na to pamätajú. Sem-tam si nás síce pomýlia so Slovinskom, či nejakou balkánskou krajinou, ale tí, čo sa zaujímajú o futbal, vedia, že naša reprezentácia zanechala na MS dobrý dojem. A spomenú si najmä na to, ako sme zastavili v turnaji Talianov. Keď pricestoval Lačný, v médiách mu venovali pozornosť, vedeli o ňom všetko.
Už ste si zvykli na život v Durbane?
Je to krásne mesto, klíma ideálna, oceán stále teplý, dá sa tu celý rok kúpať. V Južnej Afrike je najvyhľadávanejšie asi Kapské Mesto, ale Durban je v mnohom ešte atraktívnejší. Žijú tu vyše štyri milióny ľudí, ale v sezóne ich počet stúpa až na sedem. Klub funguje dobre, ale mužstvo za dvadsať rokov nič nedosiahlo. Túto sezónu beriem ako prechodnú, v nasledujúcej by som sa chcel pokúsiť o výraznejší výsledok.
Ako sa vyrovnávate s veľkou vzdialenosťou od domova a odlúčením od rodiny?
Je to, samozrejme, náročné, iné, ako keď pôsobí niekto v Poľsku či Maďarsku. Preto uvažujem, že by sem prišla manželka i dcéra na dlhší čas, Durban je výborný aj na rodinný život. Doteraz ma chodili navštevovať vždy, keď to išlo. Ako rodina fungujeme denne cez videohovory, s dcérou sa teraz takto aj učím.