Dvadsaťdeväťročný futbalista, ktorý hovorí o rasizme v Nemecku, sa rozhodol národný tím opustiť kvôli dozvukom aféry týkajúcej sa jeho stretnutia s tureckým prezidentom Recep Tayyip Erdoganom.
Özil sa spolu s ďalším nemeckým hráčom s tureckými koreňmi Ilkayom Gundoganom stretol s Erdoganom v polovici mája v Londýne. Na záberoch zo schôdzky je vidieť, ako si s tureckým prezidentom trasú rukami a s úsmevom mu odovzdávajú dresy.
V Nemecku správanie dvojice futbalistov vyvolalo vlnu pobúrenia na verejnosti i medzi politikmi. Obaja reprezentanti schôdzkou podľa kritikov podporili predvolebnú kampaň zahraničného autokrata.
Tlak na Özila ešte výrazne zosilnel po prepade nemeckého tímu na majstrovstvách sveta v Rusku. Tvrdo ho kritizovala časť médií aj niektorí členovia nemeckého futbalového zväzu, ktorí sa tvárili, ako keby bol Özil za neúspech obhajcov titulu primárne zodpovedný.
Futbalista kvôli tomu v nedeľu oznámil koniec reprezentačnej kariéry. „V očiach (šéfa zväzu Reinharda) Grindela a fanúšikov som Nemec, len keď sa vyhráva. Keď sa prehráva, som imigrant,“ uviedol okrem iného futbalista, ktorý za aférou vidí tiež rasizmus a nedostatok rešpektu.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU) vyjadrila presvedčenie, že futbalistovo rozhodnutie treba rešpektovať. „Veľmi si vážim Özila. Je to skvelý hráč, ktorý toho pre národný tím veľa urobil,“ tlmočila názor Merkelovej hovorkyňa Ulrike Demmerová. Integrácia je podľa nej pre vládu jednou z kľúčových úloh.
„Je to varovné znamenie, keď sa veľký nemecký futbalista ako Mesut Özil kvôli rasizmu cíti vo svojej krajine nechcený a nereprezentovaný nemeckým futbalovým zväzom,“ napísala v reakcii na twitteri ministerka spravodlivosti Katarina Barleyová (SPD).
Trochu inak situáciu vidí poverenkyňa nemeckej vlády pre integráciu Annette Widmannová (CDU). Napriek všetkému pochopeniu pre rodinné väzby podľa nej hráči musia hráči strpieť kritiku, keď sa prepožičiavajú pre volebné účely. Takáto kritika sa však nesmie zvrhnúť v paušálne znehodnocovanie hráčov s migračnými koreňmi, uviedla.
Ešte výrazne tvrdšie hodnotenie Özilovi vystavila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AFD), podľa ktorej sa bohužiaľ ukázal ako typický príklad nepodarenej integrácie. Fotkou s Erdoganom celému svetu oznámil, že sa napriek všetkým výhodám a privilégiám, ktorých sa mu dostáva, nechce identifikovať s Nemeckom, uviedla AFD.
Jasnéj podpory sa naopak Özilovi dostalo v Turecku. „Zo srdca podporujeme čestný postoj nášho brata Mesuta Özila,“ uviedol na twitteri minister športu. Minister spravodlivosti Abdülhamit Gül dokonca napísal, že futbalista svojim krokom „strelil najkrajší gól proti fašistickému vírusu“.
Erdoganov hovorca potom poukázal na to, pod akým tlakom sa Özil nachádzal. „Kde zostali slušnosť, tolerancia, pluralizmus …?!“ pýtal sa.