V súčasnosti je 38-ročný rodák z Vinohradov nad Váhom kapitánom druholigového Interu Bratislava. Žlto-čierni figurujú po jesennej časti II. ligy na 14. priečke, počas jari ich čaká tvrdý boj o záchranu.
„Čo sa týka nášho súčasného postavenia, myslím si, že máme na viac, ako byť v tabuľke tretí od konca. Počas jesene sme hrali dobrý futbal, no niekedy sme trpeli na to, že sme dostávali hlúpe góly. Navyše, na ihriskách súperov sme získali možno jeden bod, čo som ja osobne v kariére ešte nezažil. Do jarnej časti vstúpime s ambíciou získať čo najviac bodov a ja verím, že ich bude toľko, aby sme si druholigovú príslušnosť zachovali aj pre nasledujúcu sezónu,“ povedal Petráš v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Počas jesennej časti odohrali „Interisti“ 17 zápasov, pričom ich kapitán vynechal pre chorobu iba jediný. Súperom v ňom bola žilinská rezerva, ktorá Bratislavčanom uštedrila debakel 7:1.
„V dnešnom futbale je taký trend, že keď má hráč, dajme tomu 29 rokov, je už starý. Všade sa skôr preferujú mladší futbalisti. Môj osobný názor je však taký, že v každom kádri by mali figurovať minimálne traja-štyria skúsenejší, aby tých mladých vedeli usmerniť,““ myslí si deväťnásobný slovenský reprezentant, ktorý v najvyššej slovenskej súťaži odohral 224 zápasov. Okrem toho pôsobil aj v Rusku či Bulharsku.
Pico, ako znie dlhoročná prezývka Petra Petráša, zažil s klubom z bratislavských Pasienkov aj tie najslávnejšie časy. V roku 2001 sa v jeho drese tešil z titulu majstra SR i triumfu v Slovenskom pohári.
Foto: SITA, Peter Maďar
„Nádherné spomienky. Keď som prišiel do Interu, v kabíne boli takí hráči ako Roman Kratochvíl, Miro Hýll, Zolo Hornyák, Marián Šuchančok či nebohý Peťo Dzúrik, čo bolo pre mňa ako mladého hráča mimoriadne motivujúce. Zároveň som mal voči týmto futbalistom obrovský rešpekt, čo dnes pre zmenu mnohým mladým hráčom chýba,“ pokračoval Petráš, ktorý na začiatku tohto milénia strávil v Interi štyri sezóny a od februára 2016 háji s polročnou prestávkou jeho farby opäť.
Z Interu putovali Petrášove kroky do Artmedie Petržalka. V nej síce zotrval iba pár mesiacov, no jej dres obliekal práve v čase, keď zverenci vtedajšieho trénera Vladimíra Weissa absolvovali pamätnú jazdu v Lige majstrov.
„Kontaktoval ma tréner Weiss a tak som zhruba dva mesiace na to pribudol do petržalského kádra. Bolo to krátko po tom, čo chalani postúpili cez Celtic Glasgow do 2. predkola a následne sa nám podarilo prejsť aj cez Partizan Belehrad do skupinovej fázy tejto súťaže,“ ozrejmil svoj príchod do klubu z pravého brehu Dunaja Petráš.
Jeho najhviezdnejšia chvíľa v kariéra prišla o pár dní, konkrétne v druhom zápase základnej skupiny na ihrisku FC Porto. Petržalčania prehrávali už 0:2, no v nadstavenom čase prvého polčasu Petráš znížil a v druhom dejstve dokonali petržalský zázrak Kozák s Borbélym.
Foto: SITA/AP, Ján Súkup
„Sem-tam si na to spomeniem, keďže z času na čas mi to ľudia pripomenú. Asi týždeň dozadu som si ten zápas opäť pozrel celý a musím sa priznať, že som mal z toho až zimomriavky. Dokázali sme otočiť z 0:2 na 3:2, čo bolo priam až neuveriteľné,“ vrátil sa myšlienkami necelých 13 rokov dozadu dvojnásobný majster Slovenska.
Hoci „Pica“ viedlo v jeho doterajšej kariére viacero skúsených trénerov, duo Vladimír Weiss – Michal Hipp si nevie vynachváliť a nedá naň dopustiť.
„Náš vzťah s trénerom Weissom bol veľmi dobrý. Ako tréner bol prísny a v kabíne mal rešpekt. Ak napríklad povedal na čiernu, že je zelená, tak to bez debaty platilo. Mišo Hipp bol zasa tlmič, ktorý sa tie emócie snažil dávať bokom. V konečnom dôsledku však môžem povedať, že to bola najlepšia trénerská dvojica, ktorá ma v kariére viedla,“ dodal Peter Petráš.
Foto: SITA, Tomá Benedikovič