Najskôr prišiel na svet Jozef a po necelej polhodine aj Ján. Najslávnejšie slovenské futbalové dvojčatá oslavujú sedemdesiatku.
Ich futbalová dráha bola takmer navlas rovnaká. Začínali pred vyše šesťdesiatimi rokmi v bratislavskej ČH, v roku 1967 prestúpili do Slovana a potom v ňom prežili takmer celú kariéru. Až na jej sklonku sa ich cesty prvý raz rozišli. Obaja absolventi Vysokej školy ekonomickej nastúpili v roku 1977 na základnú vojenskú službu, ale Jozef do Dukly Praha a Ján sa vrátil do Červenej hviezdy.
Aj v ich futbalovom životopise sú rovnaké úspechy: boli oporami Vičanovho mužstva, ktoré sa stalo v roku 1969 víťazom PVP. V bazilejskom finále Slovan zdolal senzačne Barcelonu. Obaja majú v zbierke tri tituly majstra a dva triumfy v Československom pohári. V lige Jozef nastúpil na 268 zápasov a Ján na 286.

Dvojčatá však boli futbalovo z inej sorty. Jozef sa uplatnil ako dôrazný a rýchly obranca a Ján ako bleskové krídlo a skvelý zakončovateľ. Je autorom rovnej stovky ligových gólov.
Akiste aj skutočnosť, že boli futbalistami na rôznych postoch, spôsobila, že v reprezentačnom tíme sa ich cesty nikdy nepreťali, čo ich dodnes najviac trápi. Najskôr tréneri potrebovali Jána, ktorý mal na sebe národný dres 20-krát a potom prišiel rad na Jozefa, ktorý si pripísal 16 štartov.
Ján si premiéru v reprezentácii odkrútil už 25. septembra 1968 v zápase s Dánskom v Kodani, Jozef až o šesť rokov neskôr – 25. septembra 1974 v stretnutí s NDR v Prahe. To už mal jeho brat reprezentačnú kariéru takmer za sebou, nastúpil v československom výbere už len raz.

Aj preto si v reprezentácii nepripísali rovnaké úspechy. Ján sa zúčastnil na MS 1970 v Mexiku. Jozef sa dožil veľkého triumfu – bol členom tímu, ktorý sa stal na ME 1976 majstrom Európy.
Obdivuhodná je ich celoživotná spolupatričnosť, priam ukážkový súrodenecký vzťah. Najskôr na ihrisku ale potom aj v bežnom živote. „Rozumieme si stále a držíme spolu. Minimálne raz do týždňa sa spolu stretneme a štyri i päťkrát denne si telefonujeme,“ potvrdzuje Ján.