Diváci vtedy sledovali stretnutie futbalového Pohára UEFA medzi miestnym Spartakom a holandským mužstvom Haarlem, ktoré skončilo 2:0 pre domácich. A ako bolo vo vtedajšom komunistickom ZSSR zvykom, celá kauza bola ututlaná a zverejnená až koncom 80. rokov.
V osudný deň bolo v Moskve mrazivé počasie, teploty sa večer pohybovali okolo mínus desať stupňov Celzia. Na štadióne pre viac ako 80 000 divákov bolo cez 16 500 priaznivcov.
Niekoľko minút pred koncom zápasu, keď Spartak viedol 1:0, začali domáci kvôli zime opúšťať štadión. Tlačenica vznikla údajne na jednom schodisku, kde malo spadnúť malé dievča. Potom však nastal zmätok a diváci prepadávali cez seba.
V ďalších rokoch sa dokonca uvádzalo, že v Moskve zahynulo až 340 ľudí. Prvé oficiálne informácie o tragédii boli zverejnené až v roku 1989, kedy vtedajší sovietsky vodca Michail Gorbačov zaviedol politiku tzv. glasnosti. Pamätník obetiam v Lužnikách odhalili až pri príležitosti desiateho výročia tragédie.