Pelé, vlastným menom Edson Arantes do Nascimento, začal hrať futbal ako 11-ročný za mužstvo AC Baurú. O štyri roky neskôr ho doporučili FC Santosu s tým, že z neho bude najslávnejší hráč všetkých čias. A Santosu zostal verný až do roku 1974.
Už ako 16-ročný získal korunu domáceho kráľa strelcov, o rok neskôr po prvý raz obliekol dres národného tímu a na MS 1958 v Švédsku prispel piatimi gólmi vrátane dvoch vo finále k premierovému triumfu Brazílie.
O štyri roky neskôr v Čile sa pri bezgólovej remíze s Československom už ako hlavná hviezda „kanárikov“ zranil a úspešnú obhajobu sledoval iba z lavičky. Na šampionáte v Anglicku v roku 1966 na neho poľovali obrancovia súpera a ich brutálne fauly rozhodcovia často prehliadali.
Okopaný a znechutený útočník chcel s medzinárodným futbalom skončiť, napokon však vydržal do ďalšieho MS. V Mexiku opäť naplno predviedol svoje umenie a doviedol brazílske mužstvo k zisku tretieho titulu.
Na konci roku 1970 bol ako prvý futbalista v histórii vyhlásený za najlepšieho športovca sveta. Za reprezentáciu naposledy nastúpil v roku 1971. V roku 1974 ohlásil koniec kariéry, ale napokon si ju ešte predĺžil až do roku 1977, keď súhlasil s angažmán v klube New York Cosmos. Výrazne tak prispel k popularizácii futbalu v USA.