Nedáva to po zápase okato najavo, ani po takom, aký odohrali jeho zverenci proti Švédsku, ale urobili mu vo štvrtok opäť radosť. A aj mnohým slovenským fanúšikom.
Pavel Hapal nie je kouč, ktorý by lietal z extrému do extrému. Nelamentuje a nezatracuje, keď mužstvo prehrá a ani sa nevznáša v oblakoch, keď podá parádny výkon ako naposledy.
Dôležité je, že pozná silu a možnosti svojich hráčov a pestuje v nich zdravé sebavedomie. Vybudoval za dva roky najmä dobrú partiu, čo cítiť z každého vyjadrenia hráčov. Súčasťou tohto prístupu je presvedčenie, že jeho tím môže hrať ako rovný s rovným s každým súperom a nemusí sa vopred pred nikým zložiť a uľahčiť mu situáciu. Ani pred najväčšími favoritmi.
Mladí Slováci sa usilovali hrať v kvalifikácii i na šampionáte aktívny, útočný futbal. Mohli sme proti Švédsku brániť a takto vybojovať tri body, ale z toho by sme nemali takú radosť, vravel jeden z lídrov mužstva Lobotka. To vystihuje charakter tímu. Sympatická filozofia, ktorá nie je pre slovenský futbal samozrejmá. Antifutbal nikoho nezaujíma, neprináša zábavu ani hráčom, ani divákom. Slováci nevyhrali skupinu, pretože nezvládli druhý polčas s Anglickom. Vybrali si v ňom slabšie chvíle, ale stál proti ním súper, ktorý tiež chcel a potreboval vyhrať.
Teraz budú chvíľu tŕpnuť, či si ešte v turnaji zahrajú. Ale aj keby odohrali proti obhajcom titulu už svoj posledný zápas na tomto šampionáte, majú nárok byť aj so svojím trénerom aspoň chvíľu happy.