Filipa Lesniaka, ktorý pôsobí v Tottenhame Hotspur od svojich pätnástich rokov, poslal na ihrisko v zápase s Leicestrom. Jeho tím vyhral 6:1 a zaskvel sa najmä Harry Kane, autor štyroch gólov.
Košický rodák a vnuk trénera reprezentácie Jána Kozáka (syn jeho dcéry Patrície) sa stal 15. slovenským futbalistom, ktorý si zahral v najvyššej anglickej súťaži. V 86. minúte vystriedal Belgičana Mousu Dembélého a maximálne využil svoj premiérový čas. Kanovi prihral na tretí gól.
Šancu ste dostali len na zopár minút. Napriek tomu má štart v Premier League pre vás akiste veľké čaro…
Teším sa, som veľmi spokojný. Keby mi to niekto povedal ešte pred pár dňami, tak mu určite neuverím.
Kedy ste sa dozvedeli, že budete v nominácii na zápas proti neúspešnemu obhajcovi titulu Leicestru?
V stredu, deň pred stretnutím. Už som bol raz v nominácii na ligový súboj, ale zostal som nakoniec 19. hráč, nešiel som na lavičku. Teraz som na nej sedel prvý raz. A hneď som si pripísal aj prvý štart. Ešte k tomu sme vyhrali a prihral som na gól. Harry Kane mi osobne poďakoval. Lepšie to dopadnúť ani nemohlo. Veľká spokojnosť.
Kane strelecky zažiaril, dva zo štyroch gólov dal v samom závere po vašom príchode na ihrisko…
Harry je veľký hráč a vynikajúci strelec. Loptu som mu posunul do dobrej pozície, z takých sa on nemýli, čakal som, že bude z toho gól. Ukázal svoje kvality a som rád, že maličký podiel na jeho treťom góle mám aj ja.
Kane sa týmto výkonom posunul na čelo streleckej tabuľky. V ročníku už dal 26 gólov…
Preskočil Lukaka z Evertonu a verím, že mu prvenstvo v streleckej súťaži už neunikne. Vyhral ju aj vlani, bude to jeho ďalší individuálny úspech. Myslím si, že si ho zaslúži, pretože je podľa mňa jeden z najlepších útočníkov na svete.
Blahoželali vám spoluhráči k premiérovému štartu?
Samozrejme, blahoželali mi všetci, boli super, nechal som si od všetkých podpísať dres. Bude to pre mňa krásna pamiatka na štvrtkový večer. Gratulovali mi aj tréneri, z áčka, ale aj tí, čo ma viedli v mládežníckych klubových výberoch. Nijaké oslavy však neboli, lebo v piatok sme mali tréning a v nedeľu nás čaká ďalší zápas.
Na zápase nebol nik z vašich blízkych, z rodiny. Ozvali sa po ňom?
Áno, hovoril som so všetkými, s rodičmi i dedom, mali tiež veľkú radosť.
Čo vám vravel dedo, tréner slovenských reprezentantov?
Môj štart ho potešil, povzbudil ma, aby som takto pokračoval. Vravel, že dúfa, že teraz mi budú už štarty pribúdať, že nedávne obdobie nebolo možno najlepšie, ale teraz sa to obráti. Tomu verím aj ja.
Prešli ste mládežníckymi reprezentáciami, možno by vás rád privítal už aj v áčku…
To je môj sen. Nastúpiť pod dedom v drese slovenskej reprezentácie. Urobím všetko pre to, aby sa to raz stalo realitou.
Veľký úspech dosiahne aj Tottenham, ktorému už pred zápasom definitívne patrila druhá priečka a priama účasť v Lige majstrov. Mužstvo postúpilo v porovnaní s minulým rokom o stupienok vyššie. Čo to pre klub znamená?
Veľmi veľa. Odkedy prišiel do klubu argentínsky tréner Pochettino, mužstvo neskutočne výkonnostne stúpa, bojuje len o najvyššie priečky tabuľky. Som presvedčený, že o rok to bude podobné, očakávam, že pod Pochettinovým vedením príde čoskoro aj titul.
Mužstvo sa predstaví v Lige majstrov, čo bol tiež jeden z jeho cieľov…
Budeme v nej hrať druhý rok po sebe. V tejto sezóne to nebolo podľa predstáv, mužstvu sa príliš nedarilo, ale všetci veria, že v nasledujúcom ročníku to bude už podstatne lepšie.
Bude to všetko aj s vašou účasťou?
To ešte neviem povedať. Zmluvu mám len do konca tejto sezóny.
Už ste rokovali o novom kontrakte?
Zatiaľ nie. Je to otvorená otázka. Rád by som ostal, o tom nemusíme debatovať. Premier League je najlepšia súťaž na svete a Tottenham v nej patrí medzi najsilnejšie mužstvá.
Čo bude, ak novú zmluvu nedostanete?
To nechcem príliš rozoberať. Uvidím, čo bude. Veľa času nezostalo, sezóna končí. V najbližších dňoch budem riešiť svoju budúcnosť.
V Tottenhame pôsobíte už šesť rokov. Prišli ste do Londýna ako pätnásťročný chlapec. Čo bolo najťažšie?
Začiatky boli zložité. Bol som tu sám, nemal som pri sebe rodinu. Nevedel som po anglicky, zvykal som si na nové prostredie. Ale zapadol som dobre, chlapci i tréneri mi pomáhali, ako mohli. Pomerne rýchlo som sa naučil jazyk a potom už bolo všetko jednoduchšie.
Stále ste v Londýne sám?
Žijem aj s dvoma ďalšími spoluhráčmi ešte stále v jednej rodine, tá sa postará o všetko potrebné, perie nám, varí, nemusíme sa vlastne o nič starať. Mám však už 21 rokov a od budúcej sezóny by som sa rád osamostatnil.
Vlani na jeseň ste boli na hosťovaní v Liberci. Prišli ste do klubu s elánom a motiváciou, ale veľa ste si nezahrali, nastúpili ste len na niekoľko minút v troch zápasoch…
Ani sám neviem, čo sa stalo. Tréner ma chcel do tímu, ale potom som nedostal priestor. K tomu sa už nechcem vracať a riešiť to. Už som to hodil za hlavu.
Bolo to veľké sklamanie?
Áno, ale s odstupom času to beriem, že aj zlá skúsenosť je na niečo dobrá. Chcel som to vyskúšať a teraz sa už pozerám dopredu, na to, čo bude.
Domov sa asi často nedostanete. Kedy prídete do Košíc?
Doma som bol naposledy na Vianoce. Prídem na konci mesiaca. Už sa teším.